उस समय कर्णने रथियोंमें श्रेष्ठ घटोत्कचको पुनः रथपर बैठकर आते देखा। उसके मनमें तनिक भी घबराहट नहीं थी। सिंह, शार्टूल और मतवाले गजराजके समान पराक्रमी बहुत-से राक्षस उसे घेरे हुए थे ।। गजस्थैश्नव रथस्थैश्न वाजिपृष्ठगतैस्तथा । नानाशस्त्रधरैघोरैर्नानाकवच भूषणै:,उन राक्षसोंमेंसे कुछ हाथियोंपर, कुछ रथोंपर और कुछ घोड़ोंकी पीठोंपर सवार थे। वे भयंकर निशाचर नाना प्रकारके अस्त्र-शस्त्र, कवच और आभूषण धारण किये हुए थे
sañjaya uvāca | tadā karṇena rathināṃ śreṣṭho ghaṭotkacaḥ punaḥ rathopari niṣaṇṇaḥ samāyānta iti dṛṣṭaḥ | tasya manasi tanum api na āsīt sambhramaḥ | siṃha-śārdūla-mattagajarāja-sadṛśa-parākramā bahavo rākṣasāḥ taṃ parivārya tiṣṭhanti || gajastaiś ca rathasthaiś ca vājipṛṣṭhagatās tathā | nānāśastradharair ghorair nānākavaca-bhūṣaṇaiḥ ||
तदा कर्णो रथिश्रेष्ठं घटोत्कचं पुनरागतम् । रथस्थं ददृशे वीरं नास्यासीद्भयसम्भ्रमः ॥ सिंहशार्दूलसदृशैर्मत्तद्विपसमविक्रमैः । बहुभिर्राक्षसैर्वीरः परिवृतो बभूव ह ॥ गजस्थैश्च रथस्थैश्च वाजिपृष्ठगतैस्तथा । नानाशस्त्रधरैर्घोरैर्नानाकवचभूषणैः ॥
संजय उवाच
The passage highlights steadiness and courage amid terrifying opposition—an aspect of kṣatriya-dharma in the epic: a warrior is expected to remain composed and resolute even when confronted by overwhelming, fearsome forces.
Sañjaya reports that Karṇa sees Ghaṭotkaca returning to the fight on his chariot, surrounded by many formidable rākṣasa allies mounted on elephants, chariots, and horses, armed and armoured—setting the stage for an intense confrontation.