उत्पपात भृशं क्रुद्ध: श्येनवन्निपपात च । राजन्! तदनन्तर घटोत्कच अलम्बुषके वधकी इच्छासे अत्यन्त कुपित होकर ऊपर उछला और जैसे बाज (चिड़ियापर) झपटता है, उसी प्रकार उसके ऊपर टूट पड़ा ।। ३४३ || गृहीत्वा च महाकायं राक्षसेन्द्रमलम्बुषम्
sañjaya uvāca | utpapāta bhṛśaṃ kruddhaḥ śyenavan nipapāta ca | rājan! tadanantaraṃ ghaṭotkacaḥ alambuṣake vadhakī icchayā atyanta-kupitaḥ upari uccalya yathā śyenaḥ (pakṣiṇi) jhaṭiti patati tathā tasya upari nipapāta || gṛhītvā ca mahākāyaṃ rākṣasendram alambuṣam ||
सञ्जय उवाच—स भृशं क्रुद्ध उत्पपात, श्येनवन्निपपात च। राजन्, तदनन्तरं घटोत्कचोऽलम्बुषवधकाम्यया दग्धः, क्रोधात् समुत्प्लुत्य श्येन इव पक्षिणं प्रति तस्योपरि न्यपतत्। ततः स महाकायं राक्षसेन्द्रमलम्बुषं गृहीत्वा, वधाय समुपचक्रमे।
संजय उवाच
The verse highlights how uncontrolled wrath (krodha) drives violent intent and rapid escalation in conflict; it serves as a narrative reminder that in war, passion and vengeance often overpower restraint, intensifying destruction.
Sañjaya describes Ghaṭotkaca, furious and intent on killing Alambuṣa, leaping up and swooping down like a hawk, then physically seizing the massive Rākṣasa Alambuṣa to overpower him.