दुर्योधन–द्रोणसंवादः
Arjuna-vīrya-prasaṃśā and renewed battle formation
“मित्रवत्सल कर्ण! यही मित्रोंके कर्तव्यपालनका उपयुक्त अवसर आया है। क्रोधमें भरे हुए पांचाल, मत्स्य, केकय तथा पाण्डव महारथी फुफकारते हुए सर्पोके समान भयंकर हो उठे हैं। उनके द्वारा चारों ओरसे घिरे हुए मेरे समस्त महारथी योद्धाओंकी आज तुम समरांगणमें रक्षा करो ।। एते नदन्ति संहृष्टा: पाण्डवा जितकाशिन: । शक्रोपमाश्न बहव: पज्चालानां रथव्रजा:,“देखो, ये विजयसे सुशोभित होनेवाले पाण्डव तथा इन्द्रके समान पराक्रमी बहुसंख्यक पांचाल महारथी कैसे हर्षोत्फुल्ल होकर सिंहनाद कर रहे हैं!
Sañjaya uvāca: Mitravatsala Karṇa! iha mitrāṇāṁ kartavyapālanasyopayukta avasaro 'yaṁ āgataḥ. Krodhabhareṇa pūrṇāḥ pāñcālā matsyā kekayāś ca pāṇḍavā mahārathinaḥ phūtkurvantaḥ sarpā iva bhīṣaṇā babhūvuḥ. Teṣāṁ caturdiśaṁ parivṛtān mama sarvān mahārathān yoddhān adya tvaṁ samarāṅgaṇe rakṣa. Ete nadanti saṁhṛṣṭāḥ pāṇḍavā jitakāśinaḥ; śakropamāś ca bahavaḥ pāñcālānāṁ rathavrajāḥ—paśya, ete vijayena suśobhitāḥ pāṇḍavāḥ tathā śakrasamaparākramā bahusaṅkhyakāḥ pāñcālamahārathāḥ kathaṁ harṣotphullāḥ siṁhanādaṁ kurvanti.
सञ्जय उवाच— मित्रवत्सल कर्ण! एष मित्रधर्मस्य युक्तः कालोऽद्य वर्तते। क्रोधपूर्णाः पाञ्चाला मत्स्याः कैकेयाः पाण्डवाश्च महारथाः फूत्कारिण इवोरगाः भीषणाः संवृत्ताः। तेषां समन्तादावृतान् मम सर्वान् महारथान् अद्य समराङ्गणे त्वं परित्राहि। एते नदन्ति संहृष्टाः पाण्डवा जितकाशिनः । शक्रोपमा बहवः पाञ्चालानां रथव्रजाः ॥
संजय उवाच
The verse frames warfare through the lens of relational dharma: Karna is urged to act from mitra-dharma (the duty of friendship) and protect his side’s warriors. It highlights how ethical obligation in the epic is often articulated as loyalty and responsibility toward one’s allies, even amid morally complex conflict.
Sanjaya reports to the blind king that the Pandava-aligned forces—Panchalas, Matsyas, Kekayas, and the Pandava mahārathis—are surging forward in anger, roaring like lions and hissing like serpents. He calls on Karna to defend the Kaurava great warriors who are being surrounded on all sides.