दुर्योधन–द्रोणसंवादः
Arjuna-vīrya-prasaṃśā and renewed battle formation
सम्बन्धिननश्रेन्द्रवीर्या: स्वनुरक्ता: प्रहारिण:,उनके सम्बन्धी भी इन्द्रके समान पराक्रमी, उनमें अनुराग रखनेवाले और प्रहार करनेमें कुशल हैं, जिनके नाम इस प्रकार हैं--धृष्टद्युम्म, शिखण्डी, दुर्मुखपुत्र जनमेजय, चन्द्रसेन, रुद्रसेन, कीर्तिधर्मा, ध्रुव, धर, वसुचन्द्र, दामचन्द्र, सिंहचन्द्र, सुतेजन, द्रुपदके पुत्रगण तथा महान् अस्त्रवेत्ता द्रपद
sambandhina indra-vīryāḥ svānuraktāḥ prahāriṇaḥ | teṣāṃ nāmāni yathā—dhṛṣṭadyumnaḥ śikhaṇḍī durmukha-putro janamejayaḥ candrasenaḥ rudasenaḥ kīrtidharmā dhruvaḥ dharaḥ vasucandraḥ dāmacandraḥ siṃhacandraḥ sutejanaḥ drupada-putrāś ca mahān astravettā drupadaḥ ||
कृप उवाच—तेषां सम्बन्धिनोऽपि इन्द्रसमवीर्याः स्वपक्षेऽनुरक्ताः प्रहारकुशलाश्च। तेषां नामानि—धृष्टद्युम्नः शिखण्डी च दौर्मुखिर्जनमेजयः, चन्द्रसेनो रुद्रसेनः कीर्तिधर्मा ध्रुवो धरः, वसुचन्द्रो दामचन्द्रः सिंहचन्द्रः सुतेजनः, द्रुपदस्य पुत्रगणाश्च, द्रुपदश्च महास्त्रवित्।
कृप उवाच
The verse highlights how loyalty and kinship amplify martial strength: relatives who are devoted to their side and trained in combat become a force-multiplier. Ethically, it points to the kṣatriya-world reality that bonds of affection and duty can harden resolve in war, for good or ill.
Kṛpa is enumerating notable warriors aligned with the opposing side, emphasizing that not only principal champions but also their powerful relatives and allies—named one by one—stand ready and skilled in attack, underscoring the seriousness of the battlefield situation.