धृष्टद्युम्नस्य द्रोणाभिमुख्यं तथा सात्यकि-कर्ण-समागमः
Dhṛṣṭadyumna’s advance toward Droṇa and the Sātyaki–Karṇa confrontation
पक्षवादांश्व सुबहून् प्रावदंस्तव सैनिका:,आपके सैनिकोंने सात्यकिके पक्ष और विपक्षमें बहुत-सी बातें कहीं। अन्तमें वे इस प्रकार बोले--“इसमें सात्यकिका कोई अपराध नहीं है। होनहार ही ऐसी थी। इसलिये आपलोगोंको अपने मनमें क्रोध नहीं करना चाहिये; क्योंकि क्रोध ही मनुष्योंके लिये अधिक दुःखदायी होता है
sañjaya uvāca | pakṣavādāṃś ca bahūn prāvadan tava sainikāḥ | ante te evam ūcuḥ—“atra sātyakeḥ na kaścid aparādhaḥ; bhavitavyam eva tathā āsīt | tasmād yuṣmābhiḥ manasi krodhaḥ na kartavyaḥ, yataḥ krodha eva manuṣyāṇāṃ ati-duḥkhadāyakaḥ” |
पक्षवादांश्च सुबहून् प्रावदंस्तव सैनिकाः । अन्ते चेदं वचः प्रोचुः—नास्य दोषोऽस्ति सात्यकेः । भवितव्यं हि यद् दैवात् तस्मान्मन्युर्न विद्यते । क्रोधो हि दुःखतरो नृणां हृदि न स्थाप्यतामिति ॥
संजय उवाच
Do not cling to anger when events unfold through inevitability; anger multiplies suffering and clouds moral judgment. The verse frames restraint (krodha-nigraha) as an ethical necessity even amid war.
Sanjaya reports that the soldiers debated Satyaki’s responsibility, weighing arguments on both sides. They finally absolve him, attributing the outcome to what was destined, and advise against nurturing anger.