धृष्टद्युम्नस्य द्रोणाभिमुख्यं तथा सात्यकि-कर्ण-समागमः
Dhṛṣṭadyumna’s advance toward Droṇa and the Sātyaki–Karṇa confrontation
(दाक्षिणात्य अधिक पाठके १६ श्लोक मिलाकर कुल ७३ ३ “लोक हैं।) #.१०3८६>-> हु #+ ३. पृथ्वीपर घुमाना। २. प्रतिद्वन्द्यीकी ओर बढ़ना। 3. पीछे लौटना। ४. पछाड़ना। ५. पृथ्वीपर पटकना। ६. उछलकर खड़ा होना। ७. पीठ लगाना। त्रिचत्वारिशर्दाधिकशततमो< ध्याय: भूरिश्रवाका अर्जुनको उपालम्भ देना, अर्जुनका उत्तर और आमरण अनशनके लिये बैठे हुए भूरिश्रवाका सात्यकिके द्वारा वध संजय उवाच स बाहुर्न्यपतद् भूमौ सखड्ग: सशुभाज़द: । आदधज्जीवलोकस्य दुःखमद्भुतमुत्तम:,संजय कहते हैं--राजन! भूरिश्रवाकी सुन्दर बाजूबंदसे विभूषित वह उत्तम बाँह समस्त प्राणियोंके मनमें अद्भुत दुःखका संचार करती हुई खड्गसहित कटकर पृथ्वीपर गिर पड़ी इस प्रकार श्रीमहाभारत द्रोणपर्वके अन्तर्गत जयद्रथवधपर्वमें थूरिश्रवाका वधविषयक एक सौ तैतालीसवाँ अध्याय पूरा हुआ ॥/ १४३ ॥। (दाक्षिणात्य अधिक पाठके ८३ “लोक मिलाकर कुल ८०३ श्लोक हैं।) फल न (0) आफजअत+- चतुश्नत्वारिशर्दाधिकशततमो< ध्याय: सात्यकिके भूरिश्रवाद्वारा अपमानित होनेका कारण तथा वृष्णिवंशी वीरोंकी प्रशंसा धृतराष्ट उवाच अजितो द्रोणराधेयविकर्णकृतवर्मभि: । तीर्ण: सैन्यार्णवं वीर: प्रतिश्रुत्य युधिषछ्ठिरे
sa bāhur nyapatad bhūmau sa-khaḍgaḥ sa-śubhāṅgadaḥ | ādadha(j) jīvalokasya duḥkham adbhutam uttamaḥ ||
सञ्जय उवाच—राजन्, सा भूरिश्रवसः शोभनाङ्गदभूषिता उत्तमा भुजा खड्गधारिणी छिन्ना भूमौ न्यपतत्। तस्याः पतनेन प्राणिनां हृदयेऽद्भुतं महद्दुःखं समजायत, यतो रणधर्मस्यापि विचित्रो विपर्ययः प्रादुरभवत्।
संजय उवाच
The verse highlights the ethical shock of warfare: even a ‘noble’ warrior’s limb, ornamented and still gripping a weapon, can be cut down in an instant. The resulting ‘adbhuta duḥkha’ underscores how war corrodes honor and spreads grief beyond the immediate victim, reminding the listener that martial glory is inseparable from human suffering.
Sañjaya describes a decisive moment in the battle: a warrior’s arm—adorned with an armlet and still holding a sword—is severed and falls to the ground. The image conveys both the physical brutality of combat and the emotional impact it has on all who witness it.