अध्याय ८० — मध्यंदिन-रणवृत्तान्तः
Yudhiṣṭhira–Śrutāyu encounter; Cekitāna–Gautama clash; Abhimanyu pressure; Arjuna’s redeployment
राजन! जैसे युद्धमें देवराज इन्द्र दैत्योंपर कुपित होते हैं, उसी प्रकार आपके पुत्रोंपर धृष्टद्युम्नका क्रोध बहुत बढ़ा हुआ था। उसके मोहनास्त्रके प्रयोगसे अपनी चेतना और धैर्य खोकर आपके नरवीर पुत्र रणभूमिमें मोहित हो गये ।। प्रदुद्रुवु: कुरवश्वैव सर्वे सवाजिनागा: सरथा: समन्तात् । परीतकालानिव नष्टसंज्ञान् मोहोपेतांस्तव पुत्रान् निशम्य,आपके पुत्रोंको मोहसे युक्त एवं मरे हुएके समान अचेत हुआ देख समस्त कौरव- सैनिक हाथी, घोड़े तथा रथसहित सब ओर भाग चले
sañjaya uvāca |
rājan! yathā yuddhe devarāja indro daityeṣu kupito bhavati, tathā tava putreṣu dhṛṣṭadyumnasya krodho bahu vardhitaḥ | tasya mohanāstrasya prayogena svāṃ cetanāṃ dhairyaṃ ca vihāya tava naravīrāḥ putrā raṇabhūmau mohitaḥ abhavan ||
pradudruvuḥ kuravaś caiva sarve savājināgāḥ sarathāḥ samantāt |
parītakālān iva naṣṭasaṃjñān mohopetāṃs tava putrān niśamya ||
राजन्, यथा समरे दैत्येषु देवराज इन्द्रः कुप्यति, तथा तव पुत्रेषु धृष्टद्युम्नस्य क्रोधोऽतिववृधे। तेन मोहनास्त्रप्रयोगेण तव नरवीरपुत्राः चेतनां धैर्यं च विहाय रणे विमूढा अभवन्। तव पुत्रान् मोहोपेतान् नष्टसंज्ञान् परीतकालानिव दृष्ट्वा, सर्वे कुरवः सवाजिनागाः सरथाः समन्तात् प्रदुद्रुवुः।
संजय उवाच
The verse highlights how inner clarity and steadiness are decisive in ethical action and warfare: when consciousness and composure are lost—whether through fear, anger, or delusion—strength and numbers collapse into panic. It implicitly warns that adharma-driven conflict erodes morale and discernment, making one vulnerable to psychological defeat.
Sanjaya reports to Dhritarashtra that Dhrishtadyumna, enraged at the Kauravas, uses a deluding weapon (mohanāstra). Dhritarashtra’s sons become bewildered and senseless on the battlefield, and seeing them in that state, the Kuru forces—along with chariots, horses, and elephants—scatter and flee in all directions.