Shloka 106

विव्यधुर्निशितैर्बाणै रुक्मपुड्खैरजिद्दागै: । इसी प्रकार अन्य शूरवीर महारथियोंने भीमसेन और अर्जुनको सुवर्णपंखयुक्त, सीधे जानेवाले पैने बाणोंद्वारा बींध डाला

vivyadhur niśitair bāṇai rukmapuḍkhair ajiddāgaiḥ |

सञ्जय उवाच—ते निशितैर्बाणै रुक्मपुङ्खैरजिद्दागैः सीधुगामिभिः भीमसेनमर्जुनं च विव्यधुः। एवं रणक्रोधेऽपि महारथयः परस्परं शस्त्रबलस्य निरन्तरं प्रहारं प्राप्नुवन्ति, धैर्येण च सहनशीलतया च शौर्यं परीक्ष्यते।

विव्यधुःthey pierced
विव्यधुः:
Karta
TypeVerb
Rootव्यध् (विध्)
Formलिट् (परस्मैपद), परिपूर्णभूत (perfect), प्रथम, बहुवचन
निशितैःwith sharp
निशितैः:
Karana
TypeAdjective
Rootनिशित
Formपुं, तृतीया, बहुवचन
बाणैःarrows
बाणैः:
Karana
TypeNoun
Rootबाण
Formपुं, तृतीया, बहुवचन
रुक्मपुङ्खैःwith golden-feathered (shafts)
रुक्मपुङ्खैः:
Karana
TypeAdjective
Rootरुक्मपुङ्ख
Formपुं, तृतीया, बहुवचन
अजिह्मगैःgoing straight (not crooked)
अजिह्मगैः:
Karana
TypeAdjective
Rootअजिह्मग
Formपुं, तृतीया, बहुवचन

संजय उवाच

S
Sañjaya
B
Bhīmasena
A
Arjuna
B
bāṇa (arrows)

Educational Q&A

The verse underscores the harsh impartiality of war: even foremost heroes face injury, and true kṣatriya conduct is measured by steadfastness, discipline, and adherence to duty amid suffering.

Sañjaya reports that opposing warriors shower Bhīmasena and Arjuna with sharp, straight-flying arrows adorned with golden fletching, wounding them in the ongoing battle.