Adhyāya 42 — Mahābhūta–Indriya–Adhyātma-Vyavasthā
Brahmā’s Instruction on Elements and Faculties
बहिरात्मान इत्येते दीना: कृषणजीविन: । लोभ, लोभपूर्वक किये जानेवाले कर्म और उन कर्मोसे उत्पन्न समस्त फल समानभावसे वास्तवमें कुछ भी नहीं है। शरीरके बाह्य अंग रक्त-मांसके संघात आदि एक- दूसरेके सहारे रखनेवाले हैं। इसीलिये ये दीन और कृपण माने गये हैं
bahirātmāna ity ete dīnāḥ kṛpaṇajīvinaḥ | lobhaḥ, lobhapūrvakaṃ kriyamāṇaṃ karma ca tatkarmotthāni ca sarvāṇi phalāni samabhāvena vastuto na kiṃcid eva | śarīrasya bāhyāṅgāni raktamāṃsasaṅghātādayaḥ parasparāśrayabhūtāḥ | tasmād ete dīnāḥ kṛpaṇāś ca matāḥ ||
वायुरुवाच—ये बहिरात्मानं आत्मानं मन्यन्ते, ते दीना: कृपणजीविनः। लोभः, लोभप्रेरितं कर्म, तदुत्थं च सर्वं फलं—समदर्शनेन पश्यतां तत्त्वतः किञ्चिदपि नास्ति। शरीरस्य बाह्यानि अङ्गानि रक्तमांससमूहा एव, परस्पराश्रयस्थितानि। तस्मात् ते दीनाः कृपणाश्च निगद्यन्ते।
वायुदेव उवाच
Do not mistake the outer body for the Self. Greed-driven action and its rewards are ultimately empty; cultivate equal vision and detach from bodily identification.
Vāyu-deva delivers an instruction that critiques bodily self-identification and condemns greed, framing the body as a perishable aggregate and urging equanimity toward actions and their fruits.