Tilā-Dāna, Dīpa-Dāna, and Nitya-Jalapradāna
Yama–Brāhmaṇa Saṃvāda) | तिलदान-दीपदान-नित्यजलप्रदान (यम-ब्राह्मण संवाद
जो श्रवण नक्षत्रमें वस्त्रवेष्टित कम्बल दान करता है, वह श्वेत विमानके द्वारा खुले हुए स्वर्गलोकमें जाता है ।। गोप्रयुक्ते धनिष्ठासु यानं दत्त्वा समाहित: । वस्त्रराशिधन सद्य:ः प्रेत्य राज्यं प्रपद्यते,जो धनिष्ठा नक्षत्रमें एकाग्रचित्त होकर बैलगाड़ी, वस्त्र-समूह तथा धन दान करता है, वह मृत्युके पश्चात् शीघ्र ही राज्य पाता है
nārada uvāca | goprayukte dhaniṣṭhāsu yānaṃ dattvā samāhitaḥ | vastrarāśi-dhanaṃ sadyaḥ pretya rājyaṃ prapadyate ||
नारद उवाच—श्रवणे वस्त्रवेष्टितं कम्बलं यो ददाति, स श्वेतविमानेन स्वर्गलोकानसंवृतान् याति। धनिष्ठासु तु गोप्रयुक्तं यानं वस्त्रराशिं धनं च समाहितः यो ददाति, स प्रेत्य सद्यः राज्यं प्रपद्यते।
नारद उवाच
Charity (dāna) performed with mental focus and sincerity, and aligned with auspicious ritual timing, is presented as highly meritorious—yielding elevated posthumous rewards such as prosperity and sovereignty.
Narada is enumerating the fruits of specific gifts made on particular nakṣatra-days. Here he states that donating an ox-drawn vehicle along with clothing and wealth during Dhaniṣṭhā leads, after death, to swift attainment of royal fortune.