Putra-Bheda: Kṣetraja, Kṛtaka, Apasada, and Saṃskāra Determinations (पुत्रभेद-निर्णयः)
पूज्या लालयितव्याश्ष स्त्रियो नित्यं जनाधिप । नरेश्वर! यदि स्त्रीकी रुचि पूर्ण न की जाय तो वह अपने पतिको प्रसन्न नहीं कर सकती और उस अवस्थामें उस पुरुषकी संतानवृद्धि नहीं हो सकती। इसलिये सदा ही स्त्रियोंका सत्कार और दुलार करना चाहिये,भरतनन्दन! स्त्रियाँ ही घरकी लक्ष्मी होती हैं। उन्नति चाहनेवाले पुरुषको उनका भलीभाँति सत्कार करना चाहिये। अपने वशमें रखकर उनका पालन करनेसे स्त्री श्री (लक्ष्मी)-का स्वरूप बन जाती है ।। इति श्रीमहाभारते अनुशासनपर्वणि दानधर्मपर्वणि विवाहधर्मे स्त्रीप्रशंसा नाम षट्चत्वारिंशो5ध्याय:
pūjyā lālayitavyāś ca striyo nityaṃ janādhipa | nareśvara! yadi strīkī ruci pūrṇa na kīyate to sā svapatiṃ prasannaṃ na karoti, tathā ca tasminn avasthāyāṃ tasya puruṣasya santāna-vṛddhir na bhavati | tasmāt sadā strīṇāṃ satkāraś ca lālanaṃ ca kartavyam, bharatanandana! striya eva gṛhasya lakṣmī bhavanti | unnatiṃ kāṅkṣatā puruṣeṇa tāsāṃ yathāvat satkāraḥ kartavyaḥ | sva-vaśe sthāpayitvā pālanena strī śrī-rūpā bhavati ||
भीष्म उवाच—पूज्याः लालयितव्याश्च स्त्रियो नित्यं जनाधिप। नरेश्वर! यदि स्त्रीणां रुचिः पूर्णा न क्रियते, सा स्वपत्युः प्रसन्ना न भवति; तस्मिन्नवस्थायां तस्य पुरुषस्य सन्तानवृद्धिर्न भवति। तस्मात् भरतनन्दन! स्त्रीणां सत्कारः स्नेहश्च नित्यं कर्तव्यः। स्त्रिय एव गृहस्य लक्ष्मीः। उन्नतिमिच्छता पुरुषेण ताः सम्यक् पूजनीयाः; स्ववशे स्थापयित्वा पालनरक्षणेन स्त्री श्रीरूपा भवति।
भीष्म उवाच
Bhishma teaches that household prosperity and continuity of lineage depend on honoring women with respect and affectionate care; women are described as the household’s Lakṣmī, and proper regard for them is presented as a key element of gṛhastha-dharma.
In the Anuśāsana Parva, Bhishma instructs King Yudhiṣṭhira on dharma. Here, within the discussion of marriage duties and praise of women (strī-praśaṃsā), he emphasizes the ethical and practical necessity of treating women with honor and tenderness for domestic harmony and prosperity.