कीर्तयन् प्रयत: सर्वान् सर्वपापै: प्रमुच्यते । इसी प्रकार नन्दीश्वर
kīrtayan prayataḥ sarvān sarvapāpaiḥ pramucyate |
कीर्तयन् प्रयतः सर्वान् सर्वपापैः प्रमुच्यते। नन्दीश्वरं महाकायं ग्रामणीं वृषभध्वजम्, गणेशं लोकनाथं विनायकं सौम्यगणान् रुद्रगणान् योगगणान् भूतगणान्, नक्षत्राणि नद्य आकाशं पक्षिराजं गरुडम्, तपसा सिद्धान् महात्मानः स्थावरं जङ्गमं हिमालयं सर्वपर्वतान्, चतुरः समुद्रान् शंकरतुल्यपराक्रमान् अनुचरगणान्, विष्णुं जिष्णुं स्कन्दं चाम्बिकां च—एतान् सर्वान् शुद्धभावेन यो नामभिः कीर्तयति, तस्य सर्वपापक्षयः।
भीष्म उवाच
Disciplined and sincere recitation of sacred names (nāma-kīrtana) is presented as a powerful means of moral and spiritual purification, capable of removing sin when done with a pure intention.
Bhīṣma is instructing on religious practice and expiation: he lists divine beings, Śiva’s hosts, cosmic elements, and revered figures, stating that chanting their names with purity frees a person from all sins.