Previous Verse
Next Verse

Shloka 37

कल्मषापहर-कीर्तनम् / Kīrtana for the Removal of Impurity

देवि! ऐसा मनुष्य अपने ही किये हुए कर्मोके फलके अनुसार मनुष्योंमें तथा जाति- बन्धुओंमें नीच समझा जाता है और सब लोग उससे द्वेष रखते हैं ।।

devi! eṣa manuṣyaḥ svayaṃ kṛtakarmaphalānusāreṇa manuṣyeṣu tathā jāti-bandhuṣu nīcaḥ saṃjñāyate, sarve ca lokāḥ tasmin dveṣaṃ kurvanti. aparaḥ sarvabhūtāni dayāvān anupaśyati; maitradṛṣṭiḥ pitṛsamo nirvairo niyatendriyaḥ.

महेश्वर उवाच—देवि! एवंविधं कर्म कुर्वाणो मनुष्यः स्वकर्मफलानुसारात् मनुष्येषु स्वजनबन्धुषु च नीचः परिगण्यते, सर्वे च तस्मिन् द्वेषं कुर्वन्ति। यस्तु सर्वभूतानि दयावान् अनुपश्यति, सर्वान् मित्रवत् मन्यते, सर्वेषु पितृसमं स्नेहं बिभर्ति, निर्वैरः सन् नियतेन्द्रियः, हस्तपादादीनि स्ववशे कृत्वा न कञ्चिद् जीवम् उद्वेजयति न हन्ति, यस्मिन् सर्वभूतानि विश्वसन्ति, यो न रज्ज्वा न दण्डेन न लोष्टैः न च घातकैः शस्त्रास्त्रैः प्राणिनां पीडां करोति, यस्य कर्म श्लक्ष्णं निर्दोषं च, यश्च सदा दयापरायणः—स एव पुरुषः स्वर्गं प्राप्य दिव्यं शरीरं धारयति, तत्र दिव्ये भवने देववत् आनन्देन वसति।

aparaḥthe other (person), on the contrary
aparaḥ:
Karta
TypeAdjective
Rootapara
FormMasculine, Nominative, Singular
sarva-bhūtāniall beings
sarva-bhūtāni:
Karma
TypeNoun
Rootsarva-bhūta
FormNeuter, Accusative, Plural
dayā-vāncompassionate
dayā-vān:
Karta
TypeAdjective
Rootdayāvat
FormMasculine, Nominative, Singular
anupaśyatilooks upon, regards
anupaśyati:
Karta
TypeVerb
Rootanu√paś
FormPresent, Third, Singular, Parasmaipada
maitra-dṛṣṭiḥone whose outlook is friendly
maitra-dṛṣṭiḥ:
Karta
TypeNoun
Rootmaitra-dṛṣṭi
FormMasculine, Nominative, Singular
pitṛ-samaḥlike a father
pitṛ-samaḥ:
Karta
TypeAdjective
Rootpitṛ-sama
FormMasculine, Nominative, Singular
nirvairaḥfree from enmity
nirvairaḥ:
Karta
TypeAdjective
Rootnirvaira
FormMasculine, Nominative, Singular
niyata-indriyaḥone whose senses are restrained
niyata-indriyaḥ:
Karta
TypeAdjective
Rootniyata-indriya
FormMasculine, Nominative, Singular

श्रीमहेश्वर उवाच

Ś
Śrī-Maheśvara (speaker)
D
Devī (addressed goddess)
S
svarga-loka (heaven)
D
divya-śarīra (divine body)
D
divya-bhavana (celestial mansion)
D
devatāḥ (gods)
R
rajjū (rope)
D
daṇḍa (stick)
ḍhela (clod/stone)
A
astra-śastra (weapons)

Educational Q&A

The passage contrasts two moral types: one whose harmful conduct makes him despised even by his own kin, and the compassionate, non-violent, self-restrained person who treats all beings as friends and earns trust; such virtue leads to heavenly attainment.

Śrī Maheśvara instructs Devī by describing the social and spiritual consequences of behavior: cruelty and hostility bring disgrace and hatred, while mercy, harmlessness, and restraint bring esteem and the reward of Svarga with a divine mode of existence.