Shloka 17

Gaṇapati-Mantra Siddhi, Vighna-Nivāraṇa Rites, Vśīkaraṇa-Style Applications, and Cikitsā

Therapeutic Formulas

पुष्पाणि पञ्चरक्तानि गृहीत्वा यानि कानि च / तत्तुल्यञ्च प्रियङ्गुञ्च पेषयेदेकयोगतः / अनेन लिप्तलिङ्गस्य कामिनीवशतामियात्

puṣpāṇi pañcaraktāni gṛhītvā yāni kāni ca / tattulyañca priyaṅguñca peṣayedekayogataḥ / anena liptaliṅgasya kāminīvaśatāmiyāt

पञ्चरक्तानि पुष्पाणि यानि कानि च संगृह्य, तत्तुल्यं प्रियङ्गुं चैकयोगतः पेषयेत्। अनेन लेपितलिङ्गस्य कामिनी वशतामियात् इति श्रूयते॥

पुष्पाणिflowers
पुष्पाणि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुष्प (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन
पञ्चरक्तानिfive red (ones) / five-red
पञ्चरक्तानि:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्च + रक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन; विशेषण (पुष्पाणि)
गृहीत्वाhaving taken
गृहीत्वा:
Kriya (Gerundial action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (absolutive/gerund), पूर्वक्रिया
यानिwhich (ones)
यानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम
कानिany (ones)
कानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन; प्रश्न/अनिश्चितार्थ
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; विशेषण (तुल्य)
तुल्यम्equal (amount)
तुल्यम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतुल्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; विशेषण (प्रियङ्गु)
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
प्रियङ्गुम्priyaṅgu (a fragrant plant)
प्रियङ्गुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रियङ्गु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/स्त्रीलिङ्ग (द्रव्यनाम), द्वितीया (2nd), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
पेषयेत्should grind
पेषयेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपिष् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
एकयोगतःin one mixture / together
एकयोगतः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएक + योग (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावसमास; क्रियाविशेषण (adverb)
अनेनwith this
अनेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
लिप्तलिङ्गस्यof one whose phallus is anointed
लिप्तलिङ्गस्य:
Sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootलिप्त + लिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; समासः—लिप्तं लिङ्गं यस्य/लिप्तलिङ्गः
कामिनीवशताम्subjugation of women
कामिनीवशताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकामिनी + वशता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; समासः—कामिन्याः वशता
इयात्would attain
इयात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन

Lord Vishnu (narrating to Garuda/Vinata-putra)

Concept: Ritual efficacy (prayoga) aimed at influencing interpersonal attraction.

Vedantic Theme: Prakṛti-driven desire (kāma) binding the mind; ritual as a means within saṃsāra rather than liberation.

Application: If treated as text-historical material: read as a cautionary example of desire-based rites; ethically, avoid coercive intent and redirect devotion toward non-harming relationships.

Primary Rasa: shringara

Secondary Rasa: adbhuta

Type: domestic/ritual space

Related Themes: Garuda Purana 1.185 (prayoga/auṣadha-vidhi context)

V
Vishnu
G
Garuda

FAQs

This verse describes a kāmya (desire-driven) herbal/ritual preparation intended for attraction or influence, presented as a specific procedural instruction.

No. The content here is not about preta-kriyā, pinda-dāna, or Yama’s punishments; it is a ritual/medicine-style instruction focused on worldly desire (kāma).

It highlights that the text also records kāmya practices; a modern ethical takeaway is to prioritize consent and self-discipline, treating such prescriptions as historical material rather than universal spiritual instruction.