Shloka 1

Causes and Signs of Hṛdroga

Heart Disease) and Tṛṣṇā (Pathological Thirst

त्रिपञ्चाशदुत्तरशततमो ऽध्यायः धन्वन्तरिरुवाच / हृद्रोगादिनिदानं ते वक्ष्ये ऽहं सुश्रुताधुना / कृमिहृद्रोगलिङ्गैश्च स्मृताः पञ्च तु हृद्गताः

tripañcāśaduttaraśatatamo 'dhyāyaḥ dhanvantariruvāca / hṛdrogādinidānaṃ te vakṣye 'haṃ suśrutādhunā / kṛmihṛdrogaliṅgaiśca smṛtāḥ pañca tu hṛdgatāḥ

त्रिपञ्चाशदुत्तरशततमोऽध्यायः। धन्वन्तरिरुवाच—सुश्रुतपरम्परया हृद्रोगादिनिदानं तेऽधुना वक्ष्ये। कृमिहृद्रोगलिङ्गैः सह हृद्गताः पञ्च व्याधयः स्मृताः।

त्रिपञ्चाशत्fifty-three
त्रिपञ्चाशत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि + पञ्चाशत् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक-समास (द्विगु), प्रातिपदिक (समासाङ्ग)
उत्तरadditional/above
उत्तर:
Sambandha (Compound member)
TypeAdjective
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formप्रातिपदिक (समासाङ्ग)
शततमःhundredth
शततमः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशततम (प्रातिपदिक; शत + तम)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक (ordinal)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
धन्वन्तरिःDhanvantari
धन्वन्तरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधन्वन्तरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; proper noun
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; Parasmaipada
हृद्रोगheart-disease
हृद्रोग:
Sambandha (Compound member)
TypeNoun
Rootहृद् + रोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रातिपदिक (समासाङ्ग); षष्ठी-तत्पुरुष (हृदः रोगः)
आदिetc.
आदि:
Sambandha (Etc.)
TypeIndeclinable
Rootआदि (प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रयोगः ‘etc.’ (समासाङ्ग)
निदानम्causes/diagnosis
निदानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिदान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तेto you
ते:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी-विभक्ति, एकवचन; Dative singular
वक्ष्येI will tell
वक्ष्ये:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple future), उत्तमपुरुष, एकवचन; Parasmaipada
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन; 1st person pronoun
सुश्रुतO Suśruta
सुश्रुत:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootसुश्रुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन/प्रथमा, एकवचन; proper name/vocative sense
अधुनाnow
अधुना:
Kala-adhikarana (Time)
TypeIndeclinable
Rootअधुना (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
कृमिworm/parasite
कृमि:
Sambandha (Compound member)
TypeNoun
Rootकृमि (प्रातिपदिक)
Formप्रातिपदिक (समासाङ्ग)
हृद्रोगheart-disease
हृद्रोग:
Sambandha (Compound member)
TypeNoun
Rootहृद् + रोग (प्रातिपदिक)
Formप्रातिपदिक (समासाङ्ग)
लिङ्गैःby symptoms
लिङ्गैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात
स्मृताःare stated/remembered
स्मृताः:
Kriya (Predicative verbal)
TypeVerb
Rootस्मृत (कृदन्त; √स्मृ)
Formभूतकृदन्त (PPP) बहुवचन, पुंलिङ्ग, प्रथमा; कर्मणि-प्रयोगे विधेय (are said/remembered)
पञ्चfive
पञ्च:
Visheshana (Numerical qualifier)
TypeIndeclinable
Rootपञ्च (संख्या; अव्ययवत्)
Formसंख्यावाचक-अव्यय (numeral)
तुindeed
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle)
हृद्गताःlocated in the heart
हृद्गताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootहृद् + गत (कृदन्त; √गम्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (हृदि गताः = situated in the heart)

Dhanvantari

Concept: Nidāna (causation) and lakṣaṇa (signs) are to be taught systematically; heart diseases include kṛmija varieties and are classified (fivefold) as hṛd-gata.

Vedantic Theme: Śāstra-pramāṇa (reliance on authoritative teaching) and disciplined inquiry as supports for right action.

Application: Approach hṛdroga through structured diagnosis: learn causes and symptom clusters, including worm-born heart disorders, before choosing therapy.

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Related Themes: Garuda Purana 1.153.8-10 (preceding medical symptomology leading into hṛdroga topic); Garuda Purana 1.154.2 (vāta-type hṛdroga lakṣaṇas begin)

D
Dhanvantari
S
Sushruta

FAQs

The verse frames the chapter as a diagnostic teaching: knowing nidāna (etiology) and liṅga (symptoms) is presented as the correct method to understand and manage hṛdroga (heart disease).

It explicitly says the explanation is “suśruta-adhunā,” indicating the chapter follows the Suśruta medical lineage, with Dhanvantari speaking as the authoritative teacher of healing.

Use the principle of nidāna and liṅga: observe symptoms carefully and address root causes (diet, lifestyle, infections/parasites) rather than treating only surface discomfort.