Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Chaturtha Skandha, Shloka 46

Dhruva’s Darśana, Transformative Prayers, and the Boon of the Dhruva-loka

Pole Star

सुरुचिस्तं समुत्थाप्य पादावनतमर्भकम् । परिष्वज्याह जीवेति बाष्पगद्गदया गिरा ॥ ४६ ॥

surucis taṁ samutthāpya pādāvanatam arbhakam pariṣvajyāha jīveti bāṣpa-gadgadayā girā

सुरुचिः पादावनतं तं अर्भकं समुत्थाप्य, कराभ्यां परिष्वज्य, बाष्पगद्गदया गिरा ‘जीवेति’ आशीर्भिरभ्यनन्दत्।

सुरुचिःSuruci
सुरुचिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुरुचि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (कर्ता), एकवचनम्
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्
समुत्थाप्यhaving lifted up
समुत्थाप्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-उत्-स्था (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund); ‘having raised up’
पाद-अवनतम्bowed at (her) feet
पाद-अवनतम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपाद (प्रातिपदिक) + अवनत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम् (अर्भकम्); तत्पुरुषः—‘पादयोः अवनतः’ (bowed at the feet)
अर्भकम्the child
अर्भकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअर्भक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्
परिष्वज्यhaving embraced
परिष्वज्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootपरि-स्वज् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund); ‘having embraced’
आहsaid
आह:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअह्/ब्रू (धातु; ‘to say’)
Formलिट्-लकारः (perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
जीवlive!
जीव:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootजीव् (धातु)
Formलोट्-लकारः (imperative), मध्यम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
इतिthus
इति:
Sambandha (उद्धरण)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्यसमाप्ति/उद्धरणसूचक (quotative)
बाष्प-गद्गदयाwith a tear-choked
बाष्प-गद्गदया:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootबाष्प (प्रातिपदिक) + गद्गद (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्; विशेषणम् (गिरा); कर्मधारयः—‘बाष्पेण गद्गदा’ (choked with tears)
गिराvoice/speech
गिरा:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootगिर्/गिरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्
S
Suruci
D
Dhruva

FAQs

This verse shows Suruci’s inner change—she lifts and embraces Dhruva with tear-choked words, indicating remorse and a softened heart after witnessing the power of his devotion.

After Dhruva’s spiritual success and return, Suruci’s earlier harshness gives way to affection and regret; she blesses him spontaneously, overwhelmed with emotion.

It teaches that sincere change is possible: pride and cruelty can be replaced by humility and compassion when one recognizes another’s virtue and the consequences of one’s actions.