Previous Verse
Next Verse

Shloka 33

Dhruva Uses the Nārāyaṇāstra; Manu Checks His Wrath and Teaches Dharma

हेलनं गिरिशभ्रातुर्धनदस्य त्वया कृतम् । यज्जघ्निवान् पुण्यजनान् भ्रातृघ्नानित्यमर्षित: ॥ ३३ ॥

helanaṁ giriśa-bhrātur dhanadasya tvayā kṛtam yaj jaghnivān puṇya-janān bhrātṛ-ghnān ity amarṣitaḥ

त्वया गिरिशभ्रातुर्धनदस्य हेलनं कृतम्; भ्रातृघ्नानित्यमर्षित इति मन्यमानः पुण्यजनान् यक्षान् बहून् जघ्निवान्, तेन कुबेरस्य मनो व्यथितम्।

हेलनम्disrespect
हेलनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहेलन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन (here as object of implied ‘you did’: kṛtam)
गिरिशभ्रातुःof Śiva’s brother
गिरिशभ्रातुः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootगिरिशभ्रातृ (प्रातिपदिक) = गिरिश + भ्रातृ
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी (Genitive) एकवचन; ‘brother of Girīśa (Śiva)’
धनदस्यof Kubera (giver of wealth)
धनदस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootधनद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी एकवचन (Kubera)
त्वयाby you
त्वया:
Kartr̥-karaṇa (कर्ता-करण/Agent-instrumental)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; तृतीया (Instrumental) एकवचन
कृतम्was done
कृतम्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन; ‘done’ (with implied ‘अस्ति’)
यत्which (because of which)
यत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative)
जघ्निवान्(he) slew / having slain
जघ्निवान्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त (perfect participle/agentive past); पुंलिङ्ग; प्रथमा एकवचन; ‘having slain’
पुण्यजनान्the attendants (pious beings)
पुण्यजनान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुण्यजन (प्रातिपदिक) = पुण्य + जन
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया बहुवचन; ‘pious beings’ (yakṣas etc.)
भ्रातृघ्नान्as (alleged) slayers of his brother
भ्रातृघ्नान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभ्रातृघ्न (प्रातिपदिक) = भ्रातृ + घ्न
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया बहुवचन; विशेषणम् (to पुण्यजनान्); ‘brother-killers’
इतिthinking/ saying ‘thus’
इति:
Vākyārtha-sūcaka (वाक्यार्थसूचक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative)
अमर्षितःbeing enraged
अमर्षितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootअमर्षित (प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP used adjectivally); पुंलिङ्ग; प्रथमा एकवचन; ‘angered/indignant’

Lord Manu stated that Dhruva Mahārāja had been offensive to Lord Śiva and his brother Kuvera because the Yakṣas belonged to Kuvera’s family. They were not ordinary persons. As such, they have been described as puṇya-janān, pious men. Somehow or other the mind of Kuvera had been agitated, and Dhruva Mahārāja was advised to pacify him.

L
Lord Shiva (Girishā)
D
Dhanada (Kuvera)
D
Dhruva Maharaja
P
Puṇyajanas

FAQs

Because Dhruva disrespected Kuvera and killed Kuvera’s attendants, the Puṇyajanas, which led Kuvera to remain angered.

Lord Shiva was pacifying Dhruva after his excessive retaliation and pointed out that Dhruva’s actions had offended Kuvera, creating further conflict.

Even when wronged, uncontrolled anger and disrespect can create new offenses; restraint, humility, and making amends prevent escalation and protect one’s spiritual progress.