Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

Dhruva’s War with the Yakṣas and the Protection of the Holy Name

तत: परिघनिस्त्रिंशै: प्रासशूलपरश्वधै: । शक्त्यृष्टिभिर्भुशुण्डीभिश्चित्रवाजै: शरैरपि ॥ ११ ॥ अभ्यवर्षन् प्रकुपिता: सरथं सहसारथिम् । इच्छन्तस्तत्प्रतीकर्तुमयुतानां त्रयोदश ॥ १२ ॥

tataḥ parigha-nistriṁśaiḥ prāsaśūla-paraśvadhaiḥ śakty-ṛṣṭibhir bhuśuṇḍībhiś citra-vājaiḥ śarair api

ते त्रयोदशायुताः (लक्षत्रयोदश) यक्षयोधाः सर्वे प्रकुपिताः, ध्रुवस्य अद्भुतकर्माणि प्रत्यकर्तुमिच्छन्तः, बलात् सरथं सहसारथिं तं शस्त्रैः शरैश्च अभ्यवर्षन्।

ततःthen
ततः:
Desha-kala (देश-काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय; तद्-तसिल्)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त-अव्यय (thereafter)
परिघनिस्त्रिंशैःwith clubs and swords
परिघनिस्त्रिंशैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपरिघ + निस्त्रिंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्; इतरेतर-द्वन्द्वः
प्रासशूलपरश्वधैःwith spears, tridents, and axes
प्रासशूलपरश्वधैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootप्रास + शूल + परश्वध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्; इतरेतर-द्वन्द्वः
शक्त्यृष्टिभिःwith javelins and lances
शक्त्यृष्टिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशक्ति + ऋष्टि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्; इतरेतर-द्वन्द्वः
भुशुण्डीभिःwith bhusuṇḍī weapons
भुशुण्डीभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootभुशुण्डी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्
चित्रवाजैःwith variegated (swift/feathered) ones
चित्रवाजैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootचित्र + वाज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्; कर्मधारयः
शरैःwith arrows
शरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
अभ्यवर्षन्they rained down (weapons) upon
अभ्यवर्षन्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवृष् (धातु)
Formलङ् (Imperfect) परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः बहुवचनम्; उपसर्गः अभि (they showered upon)
प्रकुपिताःenraged
प्रकुपिताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्र + कुपित (कृदन्त-प्रातिपदिक; क्त)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त (past participle)
सरथम्(him) with his chariot
सरथम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootस + रथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; उपपद-तत्पुरुषः (रथेन सह—‘with chariot’)
सहसारथिम्(him) with his charioteer
सहसारथिम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसह + सारथि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; उपपद-तत्पुरुषः (सारथिना सह—‘with charioteer’)
इच्छन्तःdesiring
इच्छन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootइष् (धातु)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा बहुवचनम्; शतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present participle: desiring)
तत्that (act/thing)
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; सर्वनाम
प्रतीकर्तुम्to retaliate / to counter
प्रतीकर्तुम्:
Prayojana (प्रयोजन/infinitive purpose)
TypeVerb
Rootप्रति + कृ (धातु)
Formतुमुन्-अन्त (infinitive); ‘to counteract/repay’; उपसर्गः प्रति
अयुतानाम्of ten-thousands
अयुतानाम्:
Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअयुत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे षष्ठी (6th/Genitive) बहुवचनम्; संख्या-शब्दः (ten-thousands)
त्रयोदशthirteen
त्रयोदश:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रयोदश (संख्या-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्या; अत्र ‘त्रयोदश (13)’—संख्याविशेषणम् (indeclinable-like numeral)
D
Dhruva Mahārāja
Y
Yakṣas

FAQs

In Canto 4, Chapter 10, the Bhagavatam describes the Yakṣas becoming enraged and showering Dhruva—along with his chariot and charioteer—with many kinds of weapons and arrows, trying to counter him by force.

The Yakṣas opposed Dhruva because Dhruva attacked them after his brother Uttama was killed; this verse narrates their furious counterattack during that conflict.

It highlights how anger escalates into retaliation and collective violence; a devotee learns to pause, seek higher guidance, and act from dharma rather than from rage.