Previous Verse

Shloka 87

आत्यन्तिक-लयहेतुः: तापत्रय-विवेचनम् तथा ‘भगवान्/वासुदेव’ शब्दार्थः

Threefold Suffering and the Path to Final Liberation; Meaning of Bhagavān and Vāsudeva

संज्ञायते येन तद् अस्तदोषं शुद्धं परं निर्मलम् एकरूपम् संदृश्यते वाप्य् अवगम्यते वा तज् ज्ञानम् अज्ञानम् अतो ऽन्यद् उक्तम्

saṃjñāyate yena tad astadoṣaṃ śuddhaṃ paraṃ nirmalam ekarūpam saṃdṛśyate vāpy avagamyate vā taj jñānam ajñānam ato 'nyad uktam

То, посредством чего Высшее поистине познаётся—безупречное, чистое, запредельное, незапятнанное и единосущное,—будь то непосредственным созерцанием или внутренним постижением, лишь это называется знанием. Всё иное объявлено неведением.

संज्ञायतेis known; is cognized
संज्ञायते:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + ज्ञा (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), आत्मनेपदम्, प्रथम-पुरुषः (3rd), एकवचनम्; कर्मणि-प्रयोगः (Passive)
येनby which
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), एकवचनम्
तत्that (Brahman/Reality)
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः (Nom./Acc.), एकवचनम्; अत्र कर्मणि-क्रियायाः विषयः
अस्त-दोषम्free from defects
अस्त-दोषम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअस्त (प्रातिपदिक) + दोष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (अस्ताः/नष्टाः दोषाः यस्य)
शुद्धम्pure
शुद्धम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
परम्supreme
परम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
निर्मलम्stainless
निर्मलम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर्मल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
एक-रूपम्of one form; uniform
एक-रूपम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (एकं रूपं यस्य)
संदृश्यतेis seen; is perceived
संदृश्यते:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + दृश् (धातु)
Formलट्-लकारः, आत्मनेपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; कर्मणि-प्रयोगः (Passive)
वाor
वा:
Sambandha/Avyaya (Particle)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-निपातः (disjunctive particle ‘or’)
अपिalso; even
अपि:
Sambandha/Avyaya (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अप्यर्थक-निपातः (particle ‘also/even’)
अवगम्यतेis understood; is comprehended
अवगम्यते:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअव + गम् (धातु)
Formलट्-लकारः, आत्मनेपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; कर्मणि-प्रयोगः (Passive)
वाor
वा:
Sambandha/Avyaya (Particle)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-निपातः
तत्that
तत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
ज्ञानम्knowledge
ज्ञानम्:
Pratijna/Predicate (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
अज्ञानम्ignorance
अज्ञानम्:
Pratijna/Predicate (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
अतःtherefore; from this
अतः:
Sambandha/Avyaya (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formहेतौ-अव्ययम् (indeclinable of reason ‘therefore/from this’)
अन्यत्something else
अन्यत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
उक्तम्is said; is stated
उक्तम्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) → उक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक, भूतकर्मणि)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle); नपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मणि-भावः (‘is said’)

Sage Parāśara (teaching Maitreya)

Speaker: Parasara

Teaching: Philosophical

Quality: revealing

Concept: Knowledge is that by which the faultless, pure, stainless, one Supreme Reality is truly known—by direct vision or inner realization; all else is ignorance.

Vedantic Theme: Moksha

Application: Practice viveka by testing whether an insight leads to stable realization of the Supreme; treat distractions and merely worldly learning as secondary.

Vishishtadvaita: Defines true jñāna as God-realization (not mere abstraction), aligning liberation with knowing the one pure Lord who is the object of realization.

Vishnu Form: Para-Brahman

Bhakti Type: Shanta

V
Vishnu
P
Para Brahman (Supreme Reality)

FAQs

This verse defines knowledge as that which leads to realization of the faultless, pure, supreme One; everything else—mere worldly learning without that realization—is classed as ignorance.

Parāśara states that knowledge is whatever enables direct vision or clear realization of the Supreme Reality; any cognition that does not culminate in that recognition is termed ajñāna (ignorance).

Vishnu is presented as the Supreme, defectless, and stainless Reality (Para Brahman); knowing Him—by vision or realization—is the Purana’s criterion for genuine spiritual knowledge.