Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

ऋक्षबिलप्रवेशः

Entry into the Rikshabilam Cave

सिंहशार्दूलजुष्टेषु शिलाश्च सरितस्तदा।विषमेषु नगेन्द्रस्य महाप्रस्रवणेषु च।।।।

siṁhaśārdūlajuṣṭeṣu śilāś ca saritas tadā |

viṣameṣu nagendrasya mahāprasravaṇeṣu ca ||

Тогда они искали среди скал и рек, по опасным тропам той великой горы и даже у её могучих водопадов — в местах, где водятся львы и тигры.

सिंहशार्दूलजुष्टेषुin places frequented by lions and tigers
सिंहशार्दूलजुष्टेषु:
Desha-adhikarana (देश-अधिकरण)
TypeAdjective
Rootsiṃha-śārdūla-juṣṭa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे (स्थानेषु), सप्तमी-विभक्तिः (Locative), बहुवचनम्; तत्पुरुष-समासः (सिंहशार्दूलैः जुष्टेषु = frequented by lions and tigers)
शिलाःrocks
शिलाः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootśilā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; अत्र कर्मरूपेण (objects searched)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
सरितःrivers
सरितः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsarit (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; अत्र कर्मरूपेण
तदाthen
तदा:
Kala-adhikarana (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (temporal adverb)
विषमेषुin difficult places
विषमेषु:
Desha-adhikarana (देश-अधिकरण)
TypeAdjective
Rootviṣama (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे (स्थानेषु), सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषण ‘in difficult (places)’
नगेन्द्रस्यof the lord of mountains
नगेन्द्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootnagendra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुष-समासः (नगानाम् इन्द्रः)
महाप्रस्रवणेषुat great waterfalls/streams
महाप्रस्रवणेषु:
Desha-adhikarana (देश-अधिकरण)
TypeNoun
Rootmahā-prasravaṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्; कर्मधारय-समासः (महान्ति प्रस्रवणानि)
also/and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय

The monkeys could not fix their eyes anywhere.Their lustre or valour could not help them. They moved like wind uninterrupted and their vision was lost in darkness.

N
naga (great mountain)
S
siṁha (lion)
Ś
śārdūla (tiger)

FAQs

Dharma here is steadfast performance of entrusted duty: the search party accepts danger and discomfort to fulfill the mission connected to Rāma’s cause.

The vānaras continue their search, combing hazardous mountain terrain—rivers, rocks, and predator-haunted spots.

Courageous perseverance (dhairya) and diligence in service, even where fear and physical risk are present.