Adhyāya 14: Sudēṣṇā Sends Sairandhrī to Kīcaka’s House (सुदेष्णा–सैरन्ध्री–कीचक संवादः)
(मां हि त्वमवमन्वान: सूतपुत्र विनड्क्ष्यसि । आशु चाद्यैव नचिरात् सपुत्र: सहबान्धव: ।। सूतपुत्र! तू मेरा अपमान कर रहा है; अतः पुत्रों तथा बन्धु-बान्धवोंसहित तू आज ही शीघ्र नष्ट हो जायगा। तेरे विनाशमें अब विलम्ब नहीं है। दुर्लभामभिमन्वानो मां वीरैरभिरक्षिताम् । पतिष्यस्यवशस्तूर्ण वृन्तात् तालफलं यथा ।। मैं वीर गन्धर्वोद्वारा सुरक्षित होनेके कारण तेरे लिये सर्वथा दुर्लभ हूँ। मेरा अपमान करनेसे शीघ्र ही विवशतापूर्वक तेरा उसी प्रकार पतन होगा, जैसे ताड़का फल अपने मूलस्थानसे नीचे गिरता है। यो मामज्ञाय कामार्त: अबद्धानि प्रभाषसे । अशक्तस्तु पुमाज्छैलं न लड्घयितुम्हति ।। तू मुझे नहीं जानता, इसीलिये कामातुर होकर बहकी-बहकी बातें कर रहा है। परंतु कोई असमर्थ पुरुष कितना ही प्रयत्न करे, वह पर्वतको नहीं लाँध सकता। दिश: प्रपन्नो गिरिगह्वराणि वा गुहां प्रविष्टो5न्तरितो5पि वा क्षिते: ।। जुह्नन् जपन् वा प्रपतन् गिरेस्तटाद- हुताशनादित्यगतिं गतोडपि वा । भार्याभिमन्ता पुरुषो महात्मनां न जातु मुच्येत कथंचनाहत: ।। चाहे कोई सम्पूर्ण दिशाओंकी शरण लेता फिरे, पर्वतकी बड़ी-बड़ी कन्दराओं अथवा दुर्गम गुफाओंमें छिप जाय या पृथ्वीके अंदर ही रहने लगे, होम और जपमें संलग्न रहे, पर्वतके शिखरसे कूद पड़े, जलती आग अथवा सूर्यकी प्रचण्ड रश्मियोंकी शरण ले तो भी महात्मा गन्धर्वोंकी पत्नीका अपमान करनेवाला पुरुष कभी किसी तरह भी उनके हाथसे जीवित नहीं बच सकता। मोघं तवेदं वचन॑ भविष्यति प्रतोलनं वा तुलया महागिरे: । हुताशनं प्रज्वलितं महावने निदाघमध्याह्व इवातुर: स्वयम् ।। प्रवेष्ठकामो5सि वधाय चात्मन: कुलस्य सर्वस्य विनाशनाय च । तेरी ये सब बातें व्यर्थ होंगी। तेरे लिये मुझे पाना किसी महान् पर्वतको तराजूपर तौलनेके समान महान् असम्भव है। गरमीकी दोपहरीमें जब किसी महान् वनके भीतर प्रचण्ड दावानल धधक चुका हो, उस समय उसमें स्वयं ही घुसनेवाले किसी आतुर पुरुषकी भाँति तू भी अपने और समस्त कुलके विनाशके लिये ही वहाँ प्रवेश करना चाहता है। सदेवगन्धर्वमहर्षिसंनिधौ सनागलोकासुरराक्षसालये ।। गूढस्थितां मामवमन्य चेतसा न जीवितार्थी शरणं त्वमाप्स्यसि ।।) मैं यहाँ अपने स्वरूपको छिपाकर रहती हूँ। फिर भी तू मनसे समझ-बूझकर मेरा अपमान करना चाहता है। किंतु याद रख, तू ऐसा करके यदि अपना जीवन बचानेके लिये देवताओं, गन्धर्वों और महर्षियोंक निकट चला जाय अथवा नागलोग, असुरलोक तथा राक्षसोंके निवासस्थानमें भी पहुँच जाय, तो भी तू वहाँ शरण नहीं पा सकेगा। त्वं कालरात्रीमिव कश्रिदातुर: किं मां दृढं प्रार्थयसेडद्य कीचक । कि मातुरड्के शयितो यथा शिशु- श्वन्द्रं जिघृक्षुरिव मन्यसे हि माम्,कीचक! जैसे कोई रोगी कालरात्रिका आवाहन करे, उसी प्रकार मुझे प्राप्त करनेके लिये तू क्यों आज दुराग्रहपूर्ण प्रार्थना कर रहा है? अरे! जैसे माताकी गोदमें सोया हुआ शिशु चन्द्रमाको ग्रहण करना चाहे, कया तू उसी प्रकार मुझे पाना चाहता है?
vaiśampāyana uvāca |
māṃ hi tvam avamanyānaḥ sūtaputra vinaṅkṣyasi |
āśu cādyaiva nacirāt saputraḥ sahabāndhavaḥ ||
durlabhām abhimanyāno māṃ vīrair abhirakṣitām |
patiṣyasy avaśas tūrṇaṃ vṛntāt tālaphalaṃ yathā ||
yo mām ajñāya kāmārtaḥ abaddhāni prabhāṣase |
aśaktas tu pumān śailaṃ na laṅghayitum arhati ||
diśaḥ prapanno girigahvarāṇi vā guhāṃ praviṣṭo'ntarito'pi vā kṣiteḥ |
juhvan japan vā prapatan gireḥ taṭād hutāśanādityagatiṃ gato'pi vā ||
bhāryābhimantā puruṣo mahātmanāṃ na jātu mucyeta kathaṃcanāhataḥ |
moghaṃ tavedaṃ vacanaṃ bhaviṣyati pratolanaṃ vā tulayā mahāgireḥ |
hutāśanaṃ prajvalitaṃ mahāvane nidāghamadhyāhna ivāturaḥ svayam ||
praveṣṭakāmo'si vadhāya cātmanaḥ kulasya sarvasya vināśanāya ca |
sadeva-gandharva-maharṣi-saṃnidhau sanāga-lokāsura-rākṣasālaye |
gūḍhasthitāṃ mām avamanya cetasā na jīvitārthī śaraṇaṃ tvam āpsyasi ||
tvaṃ kālarātrīm iva kaścid āturaḥ kiṃ māṃ dṛḍhaṃ prārthayase'dya kīcaka |
ki māturaṅke śayito yathā śiśuś candram jighṛkṣur iva manyase hi mām ||
Vaiśampāyana said: “You, son of a charioteer, by scorning me will be destroyed—today itself, and soon—together with your sons and your kinsmen. Thinking me attainable though guarded by heroic Gandharvas, you will swiftly fall helpless, like a palm-fruit dropping from its stalk. Not knowing who I am, you speak incoherently, driven by lust. But an incapable man, however he strains, cannot leap over a mountain. Even if you flee to every direction, hide in mountain clefts or deep caves, sink beneath the earth, occupy yourself with sacrifice and recitation, leap from a cliff, or seek refuge in blazing fire or in the sun’s fierce course—still, the man who violates the wife of great Gandharvas will never escape their blow alive. Your words will come to nothing. To obtain me is as impossible as weighing a great mountain on a balance. Like a frantic man entering a forest-fire at the height of noon-heat, you are rushing in for your own death and for the ruin of your entire line. Though I remain here concealed, you knowingly choose to insult me. Remember: even if, seeking life, you run to the presence of gods, Gandharvas, and great seers, or reach the realms of Nāgas, Asuras, or Rākṣasas, you will not find refuge there. Why do you press for me today with such stubborn desire, Kīcaka—like a sick man calling for the Night of Doom? Do you imagine you can seize me as a child lying in its mother’s lap imagines it can grasp the moon?”
वैशम्पायन उवाच