धृतराष्ट्रस्य क्रतु-प्रवर्तनम् तथा पाण्डवानां निमन्त्रण-प्रतिवचनम्
Dhṛtarāṣṭra’s Sacrifice Commences and the Pandavas’ Reply to the Invitation
ततस्ते खेचरा: सर्वे चित्रसेने न््यवेदयन् । राजन! उस समय दूसरे-दूसरे गन्धर्वोने शान्तिपूर्ण वचनोंद्वारा ही कौरव सैनिकोंको रोका। रोकनेपर भी उन गन्धर्वोकी अवहेलना करके वे समस्त सैनिक उस महान् वनके भीतर प्रविष्ट हो गये। जब राजा दुर्योधनसहित समस्त कौरव वाणीद्वारा मना करनेपर न रुके, तब आकाशमें विचरनेवाले उन सभी गन्धर्वोने राजा चित्रसेनसे यह सारा समाचार निवेदन किया
tatas te khecarāḥ sarve citrasenam nyavedayan | rājan! tadā anye'nya-gandharvāḥ śānti-pūrṇaiḥ vacanaiḥ eva kaurava-sainikān avārayām āsuḥ | avāryamāṇā api teṣāṃ gandharvāṇām avajñāṃ kṛtvā te sarve sainikāḥ tasmin mahati vane praviṣṭāḥ | yadā rājā duryodhana-sahitaḥ sarva-kauravaḥ vāṇyā nivāryamāṇaḥ na tasthau, tadā ākāśa-cāriṇaḥ te sarve gandharvāḥ rājñe citrasenāya etat sarvaṃ vṛttāntaṃ nivedayuḥ ||
Тогда все те гандхарвы, странствующие по небу, донесли об этом Читрасене. О царь, в то время другие гандхарвы пытались удержать воинов кауравов одними лишь мирными словами. Но, пренебрегая их увещеваниями, всё войско вошло в тот великий лес. Когда царь Дурьодхана вместе со всеми кауравами не остановился, хотя его отговаривали речью, те гандхарвы, что движутся по воздуху, передали весь рассказ царю Читрасене.
वैशम्पायन उवाच
Peaceful counsel and restraint are ethical first responses, but pride and contempt for wise warning lead to escalation. The verse highlights how ignoring nonviolent admonition invites stronger intervention and wider conflict.
Gandharvas attempt to stop the Kaurava troops from entering a great forest using calm words. The soldiers, led by Duryodhana, disregard the warning and proceed anyway, so the Gandharvas report the situation to their leader, Chitrasena.