नवमे क्रतुराजस्य वाजिमेधस्य भारत
navame kraturājasya vājimedhasya bhārata bhārata | navāṁ pāraṇaṁ pūrṇa-bhūte śrotā yajñānāṁ rājña aśvamedhasya phalaṁ prāpnoti | sa suvarṇa-stambha-cchada-śobhitam vaidūrya-maṇi-mayī-vedi-vibhūṣitam sarvataḥ jāmbūnada-maya-divya-vātāyana-alaṅkṛtam svarga-vāsi-gandharva-apsarobhiḥ sevitam divya-vimānam āruhya svayā utkṛṣṭa-śobhayā prakāśamānaḥ svarge dvitīya-deva iva devaiḥ saha ānandaṁ bhuṅkte | tasya aṅgeṣu divya-mālā divya-vastrāṇi ca śobhante, sa ca divya-candana-carcitaḥ |
Вайшампаяна сказал: О Бхарата, когда завершается девятое соблюдение обета, слушатель обретает заслугу Ашвамедхи — царя жертвоприношений. Взойдя на небесную виману — украшенную золотыми столпами и навесами, снабжённую помостами-алтарями из самоцвета вайдӯрья и со всех сторон окружённую божественными окнами из золота Джамбунада, — в сопровождении небесных гандхарвов и апсар он сияет собственным превосходным блеском. В небесах он вкушает блаженство вместе с богами, словно второе божество. Божественные гирлянды и одежды украшают его члены, и он умащён небесным сандалом.
वैशम्पायन उवाच
The passage emphasizes karma-phala: devoted completion of a prescribed observance—especially attentive hearing linked with dharma—yields exalted merit comparable to the Aśvamedha, culminating in heavenly enjoyment among the gods.
Vaiśampāyana describes the reward granted after the ninth completion (pāraṇa): the listener gains the fruit of the Aśvamedha and is portrayed ascending to Svarga in a richly adorned celestial vimāna, attended by Gandharvas and Apsarases, enjoying divine bliss with the gods.