Adhyāya 42 — Mahābhūta–Indriya–Adhyātma-Vyavasthā
Brahmā’s Instruction on Elements and Faculties
चतुर्धा जन्म इत्येतद् भूतग्रामस्य लक्ष्यते । प्राणियोंके रहनेके तीन ही स्थान हैं--जल
caturdhā janma ity etad bhūtagrāmasya lakṣyate | prāṇināṁ nivāsasya trīṇi sthānāni—jalaṁ thalaṁ ca ākāśaś ca | caturthaṁ sthānaṁ na sambhavati | dehadhāriṇāṁ janma caturvidhaṁ—aṇḍajaṁ udbhijjaṁ svedajaṁ jarāyujaṁ ca | samastasya bhūtasamudāyasya caturvidham eva janma dṛśyate || aparaṇy atha bhūtāni khecarāṇi tathaiva ca ||
Ваю сказал: «Рождение всего сонма существ наблюдается как четырёхчастное. Живые твари имеют лишь три возможные обители — воду, сушу и небо; четвёртой обители быть не может. Так же и воплощённые существа рождаются четырьмя способами: из яйца, из прорастания (как растения), из влаги/жара и из чрева с плацентой. Потому во всём множестве существ видны лишь эти четыре вида рождения».
वायुदेव उवाच
Vāyu teaches a traditional framework for understanding embodied life: beings inhabit three realms (water, land, sky) and are born in four modes—egg-born, sprout-born, moisture-born, and womb/placenta-born—presented as an observable order in nature.
In a didactic passage of the Aśvamedhika Parva, Vāyu speaks as an instructor, explaining how living beings are categorized by habitat and by mode of birth, grounding the discussion in what is ‘seen’ in the world.