Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

ध्रुवस्य निर्वेदः — मन्त्रोपदेशः (ॐ नमो वासुदेवाय) तथा विष्ण्वाराधनविधिः

यदि चेद् दुःखम् अत्यर्थं सुरुच्या वचनात् तव तत् पुण्योपचये यत्नं कुरु सर्वफलप्रदे

yadi ced duḥkham atyarthaṃ surucyā vacanāt tava tat puṇyopacaye yatnaṃ kuru sarvaphalaprade

Se as palavras de Surucī te causaram uma tristeza imensa, esforça-te então por acumular mérito; pois o mérito é o doador de todo fruto.

यदिif
यदि:
Sambandha (Condition/शर्त)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formअव्यय; शर्त/सम्भावना (conditional particle)
चेत्if
चेत्:
Sambandha (Condition/शर्त)
TypeIndeclinable
Rootचेत् (अव्यय)
Formअव्यय; शर्तार्थक (if indeed)
दुःखम्sorrow
दुःखम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन
अत्यर्थम्excessively
अत्यर्थम्:
Sambandha (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअत्यर्थम् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (excessively/very much)
सुरुच्याby Surucī
सुरुच्या:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसुरुची (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन
वचनात्from (her) words/at (her) speech
वचनात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5), एकवचन
तवyour
तव:
Sambandha (Genitive/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6), एकवचन; सर्वनाम
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन
पुण्योपचयेin the accumulation of merit
पुण्योपचये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक) + उपचय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; तत्पुरुष (पुण्यस्य उपचयः)
यत्नम्effort
यत्नम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयत्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन
कुरुdo/make
कुरु:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपदी
सर्वफलप्रदेO giver of all fruits (results)
सर्वफलप्रदे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + फल (प्रातिपदिक) + प्रद (प्र-दा धातु से ‘प्रद’/प्रद-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन; तत्पुरुष (सर्वाणि फलानि प्रददाति इति)

King Uttānapāda (advising Dhruva, in response to Suruci’s harsh words)

S
Suruci
D
Dhruva
U
Uttānapāda

FAQs

Puṇya is presented as “sarvaphalaprada,” the means that yields all results—implying that disciplined dharmic effort can transform suffering into auspicious outcomes.

Through royal counsel, the text redirects emotional pain caused by Suruci’s speech into purposeful striving—accumulating merit rather than reacting with despair.

Though not named in this single verse, the Dhruva narrative culminates in devotion and divine grace; merit and disciplined effort are portrayed as steps that ultimately orient the seeker toward Vishnu as the supreme refuge and fulfiller of fruits.