HomeVamana PuranaAdh. 19Shloka 30

Vamana Purana — Manifestation of Katyayani, Shloka 30

Humbling of the Vindhya by Agastya

गत्वा वचः प्राह मुनिर्महीध्रं यास्ये महातीर्थवरं सुपुण्यम् वृद्धोस्मयशक्तश्च तवाधिरोढुं तस्माद् भवान् नीचतरो ऽस्तु सद्यः // वम्प्_19.29 इत्येवमुक्तो मुनिस्त्तमेन स नीचशृङ्गस्त्वभवन्महीध्रः समाक्रमच्चापि महर्षिमुक्यः प्रोल्लङ्घ्य विन्ध्यं त्विदमाह शैलम्

gatvā vacaḥ prāha munirmahīdhraṃ yāsye mahātīrthavaraṃ supuṇyam vṛddhosmayaśaktaśca tavādhiroḍhuṃ tasmād bhavān nīcataro 'stu sadyaḥ // VamP_19.29 ityevamukto munisttamena sa nīcaśṛṅgastvabhavanmahīdhraḥ samākramaccāpi maharṣimukyaḥ prollaṅghya vindhyaṃ tvidamāha śailam

Aproximando-se, o sábio disse à montanha: “Vou a um grande tīrtha, excelso e supremamente santo. Estou velho e sem força para subir-te; portanto, torna-te mais baixo imediatamente.”

gatvāhaving gone
gatvā:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootgam (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), पूर्वकाल (prior action), अव्ययवत् प्रयोगः
vacaḥspeech/words
vacaḥ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvacas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
prāhasaid/spoke
prāha:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootpra+ah (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
muniḥthe sage
muniḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
mahīdhramto the mountain
mahīdhram:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmahī-dhara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (mahīyāḥ dharaḥ = mountain)
yāsyeI shall go
yāsye:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootyā (धातु)
Formलुट् (Periphrastic Future), उत्तमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
mahā-tīrtha-varamthe best great sacred ford/place
mahā-tīrtha-varam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmahā + tīrtha + vara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; तत्पुरुषः (mahattīrthasya varaḥ)
su-puṇyamvery holy
su-puṇyam:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsu + puṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (mahātīrthavaram इति)
vṛddhaḥold/aged
vṛddhaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvṛddha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (अहम्/मुनिः)
asmiI am
asmi:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootas (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
a-yaśaktaḥunable
a-yaśaktaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Roota + yaśakta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नञ्-समास/नकारार्थ (अशक्तः)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
tavaof you/your
tava:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottvad (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन
adhiroḍhumto climb (upon)
adhiroḍhum:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Rootadhi+ruh (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive), कर्मप्रवचन/उद्देश्य (purpose)
tasmāttherefore
tasmāt:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Roottad (प्रातिपदिक)
Formतस्मात् इति अव्ययीभाववत्/निपातः, हेत्वर्थ (therefore/from that reason)
bhavānyou (sir)
bhavān:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbhavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; आदरार्थ 2nd-person pronoun (honorific)
nīcataraḥlower
nīcataraḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnīca-tara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तर्हि-प्रत्यय (comparative)
astulet (it) be / become
astu:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootas (धातु)
Formलोट् (Imperative/benedictive sense), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
sadyaḥimmediately
sadyaḥ:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootsadyaḥ (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (adverb of time)
itithus
iti:
Vākyasaṃjñā (वाक्यचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउक्त्यन्त-निपात (quotative particle)
evamin this manner
evam:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (manner adverb)
uktaḥ(having been) addressed
uktaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
muniḥthe sage
muniḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
tamenaby the very low (one) / by the lowest
tamena:
Karaṇa/Hetu (करण/हेतु)
TypeAdjective
Roottama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसक?, तृतीया (करण/हेतु), एकवचन; अत्र विशेषणरूपेण (अत्यन्त-नीचेन इत्यर्थे)
saḥhe/that (mountain)
saḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, प्रथमा, एकवचन, पुंलिङ्ग
nīca-śṛṅgaḥlow-peaked
nīca-śṛṅgaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnīca + śṛṅga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (नीचं शृङ्गं यस्य/नीचशृङ्गः)
tubut
tu:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक निपात (but/indeed)
abhavatbecame
abhavat:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootbhū (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
mahīdhraḥthe mountain
mahīdhraḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmahī-dhara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः
samākramatstepped/advanced
samākramat:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootsam-ā-kram (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
apialso
api:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसम्भावना/समुच्चयार्थक निपात (also/even)
maharṣi-mukyaḥthe foremost great sage
maharṣi-mukyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmaharṣi + mukhya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (महर्षीणां मुख्यः)
prollaṅghyahaving leapt over
prollaṅghya:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootpra+ud+laṅgh (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), पूर्वकाल
vindhyamVindhya (mountain)
vindhyam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvindhya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
tuthen/indeed
tu:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formनिपात (indeed/but)
idamthis
idam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootidam (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, द्वितीया (कर्म), एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
āhasaid
āha:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootah (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
śailamO mountain / the mountain
śailam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootśaila (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; सम्बोधनार्थे अपि (addressing the mountain)
Agastya to Vindhya mountain (personified)
Tīrtha-yātrā (pilgrimage impetus)Cosmic balance through ascetic authorityPersonification of landscape

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "vira", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

The episode encodes humility and service: even the ‘earth-bearer’ must yield to dharma when asked for the welfare of movement, pilgrimage, and world-order.

Narrative (ākhyāna) supporting kṣetra/tīrtha orientation; not sarga/pratisarga. It functions as a geographic-theological charter explaining why a region is passable/ordered.

The mountain’s ‘lowering’ symbolizes the subordination of pride (unnatural swelling) to tapas and dharma, enabling southward flow—often read as opening pathways for culture, pilgrimage, and rivers.