दे॒वस्य॑ त्वा सवि॒तुः प्र॑स॒वेऽश्विनो॑र्बा॒हुभ्यां॑ पू॒ष्णो हस्ता॑भ्याम् । सर॑स्वत्यै वा॒चो य॒न्तुर्य॒न्त्रिये॑ दधामि॒ बृह॒स्पते॑ष्ट्वा॒ साम्रा॑ज्येना॒भि षि॑ञ्चाम्यसौ
devásya tvā savitúḥ prásave’śvinór bāhúbhyāṃ pūṣṇó hástābhyām | sárasvatyai vā́co yántur yántriye dadhāmi bṛ́haspáteṣ ṭvā sā́mrājyénābhí ṣiñcāmy asau
Pelo impulso do deus Savitṛ eu te tomo, com os braços dos Aśvins, com as mãos de Pūṣan. Para Sarasvatī eu te estabeleço como guia da fala e como aquele que deve ser guiado; com a soberania de Bṛhaspati eu te unjo para a realeza — a este homem aqui.
दे॒वस्य॑ । त्वा । सवि॒तुः । प्र॑स॒वे । अ॒श्विनोः॑ । बा॒हुभ्या॑म् । पू॒ष्णः । हस्ता॑भ्याम् । सर॑स्वत्यै । वा॒चः । य॒न्तुः । य॒न्त्रिये॑ । दधामि । बृह॒स्पतेः॑ । त्वा । साम्रा॑ज्येन । अ॒भि । षि॑ञ्चामि । अ॒सौ ।