Next Verse

Shloka 1

रावण-प्रहस्त-हनूमद्वार्ता

Ravana and Prahasta Question Hanuman

तमुद्वीक्ष्य महाबाहुः पिङ्गाक्षं पुरत स्थितम्।कोपेन महताऽविष्टो रावणो लोकरावणः।।।।शङ्काहृतात्मा दध्यौ स कपीन्द्रं तेजसावृतम्।

tam udvīkṣya mahābāhuḥ piṅgākṣaṃ purataḥ sthitam | kopena mahatā 'viṣṭo rāvaṇo loka-rāvaṇaḥ || śaṅkā-hṛtātmā dadhyau sa kapīndraṃ tejasāvṛtam |

Ao ver diante de si o senhor dos macacos, de olhos dourados, o poderoso-armed Rāvaṇa—terror dos mundos—foi tomado por grande ira; contudo, com a mente inquieta pela dúvida, ponderou sobre o chefe dos macacos, envolto em esplendor.

तम्him/that one
तम्:
कर्म (object of उद्वीक्ष्य)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, accusative singular)
उद्वीक्ष्यhaving looked at
उद्वीक्ष्य:
क्रियाविशेषण (prior action to main verb)
TypeVerb
Rootउद्+ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), पूर्वकालिक-क्रिया (having looked)
महाबाहुःthe mighty-armed one
महाबाहुः:
कर्ता (agent; apposition to रावणः)
TypeNoun
Rootमहा + बाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, nominative singular)
पिङ्गाक्षम्the tawny-eyed one
पिङ्गाक्षम्:
कर्म (object of उद्वीक्ष्य/दध्यौ)
TypeNoun
Rootपिङ्ग + अक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, accusative singular)
पुरतःin front
पुरतः:
अधिकरण (locative sense: in front)
TypeIndeclinable
Rootपुरतः (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्—अव्यय-क्रियाविशेषणम् (indeclinable adverb)
स्थितम्standing/placed
स्थितम्:
कर्म-विशेषण (qualifier of object)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle); पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, accusative singular), पिङ्गाक्षम् इति विशेषणम्
कोपेनwith anger / by anger
कोपेन:
करण (instrument/cause)
TypeNoun
Rootकोप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, instrumental singular)
महतāgreat
महतā:
विशेषण (qualifier)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् (masculine/neuter instrumental singular form used adjectivally); कोपेन इति विशेषणम्
आविष्टःoverpowered/possessed
आविष्टः:
कर्ता-विशेषण (predicate/qualifier of subject)
TypeVerb
Rootआ+विश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle); पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, nominative singular)
रावणःRavana
रावणः:
कर्ता (agent of दध्यौ)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, nominative singular)
लोकरावणःtormentor of the worlds
लोकरावणः:
कर्ता-विशेषण (appositive epithet)
TypeNoun
Rootलोक + रावण (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (लोकानां रावणः); पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, nominative singular), रावणस्य विशेषणम्
शङ्काहृतात्माone whose mind was seized by doubt
शङ्काहृतात्मा:
कर्ता-विशेषण (qualifier of subject)
TypeNoun
Rootशङ्का + हृत + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-तत्पुरुषः (शङ्कया हृतः आत्मा यस्य); पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, nominative singular), रावणस्य विशेषणम्
दध्यौthought/pondered
दध्यौ:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootध्यै (धातु)
Formलिट्-लकारः (perfect); प्रथम-पुरुषः एकवचनम् (3rd person singular)
सःhe/that (Ravana)
सः:
कर्ता (coreferential with रावणः)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, nominative singular)
कपीन्द्रम्lord of monkeys
कपीन्द्रम्:
कर्म (object of दध्यौ)
TypeNoun
Rootकपि + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (कपीनाम् इन्द्रः); पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, accusative singular)
तेजसाwith brilliance
तेजसा:
करण (instrument/means)
TypeNoun
Rootतेजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः एकवचनम् (neuter, instrumental singular)
आवृतम्covered/surrounded
आवृतम्:
कर्म-विशेषण (qualifier of object)
TypeVerb
Rootआ+वृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle); पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (masculine, accusative singular), कपीन्द्रम् इति विशेषणम्

The mighty- armed Ravana, a tormentor of all worlds, overcome with anger beheld the tawny-eyed brilliant lord of monkeys who stood before him and started thinking in his mind full of apprehensions.

R
Rāvaṇa
H
Hanumān (kapīndra, piṅgākṣa)

FAQs

Unchecked anger clouds judgment, while doubt arises when one confronts unexpected moral power (tejas). The dharmic lesson is that inner discipline—control of krodha (anger)—is necessary for right discernment and just action.

After Hanumān is brought to the assembly, Rāvaṇa looks at him directly, becomes enraged, yet is unsettled by Hanumān’s extraordinary radiance and begins to deliberate.

Hanumān’s fearless dignity and spiritual brilliance (tejas), which can shake even a powerful antagonist and forces recognition beyond mere appearance.