HomeRamayanaBala KandaSarga 26Shloka 18

Shloka 18

ततश्छिन्नभुजां श्रान्तामभ्याशे परिगर्जतीम्।सौमित्रिरकरोत्क्रोधाद्धृतकर्णाग्रनासिकाम्।।1.26.18।।

tataś chinnabhujāṃ śrāntām abhyāśe parigarjatīm | saumitrir akarot krodhād dhṛtakarṇāgranāsikām ||1.26.18||

Então, quando ela, com os braços decepados, rugia exausta por perto, Saumitri, irado, cortou-lhe as pontas das orelhas e do nariz.

ततःthen
ततः:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (then)
छिन्नभुजाम्with arms cut off
छिन्नभुजाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootछिन्न (छिद्-धातु + क्त) + भुजा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying ताटकां implied); समासः: छिन्न-भुजा (whose arms are cut)
श्रान्ताम्tired
श्रान्ताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootश्रान्त (श्रम्-धातु + क्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः, स्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
अभ्याशेnearby / in proximity
अभ्याशे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअभ्याश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), एकवचनम्
परिगर्जतीम्roaring loudly
परिगर्जतीम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootपरि-गर्ज् (धातु) + शतृ (प्रत्यय)
Formवर्तमानकाले कृदन्तः (present active participle), स्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifying the demoness)
सौमित्रिःSaumitrī (Lakṣmaṇa)
सौमित्रिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसौमित्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
अकरोत्made / rendered
अकरोत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलङ्-लकारः (imperfect/past), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
क्रोधात्out of anger
क्रोधात्:
Hetu/Apādāna (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootक्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (अपादान/हेतु), एकवचनम्; हेतौ पञ्चमी (because of)
हृतकर्णाग्रनासिकाम्(her) with ears and nose-tip cut off
हृतकर्णाग्रनासिकाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootहृत (हृ-धातु + क्त) + कर्ण + अग्र + नासिका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (object-complement with अकरोत्); समासः: हृत-कर्ण-अग्र-नासिका

When she was tired and roaring in a nearby place with her hands chopped off, Lakshmana cut off her ears and the tip of her nose in indignation.

L
Lakṣmaṇa
S
Saumitrī
T
Tāṭakā

FAQs

The verse raises the theme of force used to end a continuing threat; dharma aims at protection, while anger must be governed so that action remains duty-centered.

After being disabled by Rāma, Tāṭakā remains nearby roaring; Lakṣmaṇa further wounds her.

Lakṣmaṇa’s fierce loyalty and readiness to defend; the text also implicitly warns about the proximity of krodha to violence.