Previous Verse
Next Verse

Shloka 15

पम्पा-ऋष्यमूक-मार्गोपदेशः

Guidance to Pampa and Rishyamuka; counsel to befriend Sugriva

रोहितान्वक्रतुण्डांश्च नडमीनांश्च राघव।।3.73.14।।पम्पायामिषुभिर्मत्स्यांस्तत्र राम वरान्हतान्।निस्त्वक्पक्षानयस्तप्तानकृशानेककण्टकान्।।3.73.15।।तव भक्त्या समायुक्तो लक्ष्मणस्सम्प्रदास्यति।

rohitān vakratuṇḍāṃś ca naḍamīnāṃś ca rāghava || 3.73.14 ||

pampāyām iṣubhir matsyāṃs tatra rāma varān hatān |

nistvakpakṣān ayastaptān akṛśān ekakaṇṭakān || 3.73.15 ||

tava bhaktyā samāyukto lakṣmaṇas sampradāsyati |

Ó Rāghava—ali em Pampā, ó Rāma—Lakṣmaṇa, unido a ti por devoção, te oferecerá peixes escolhidos que ele terá atingido com flechas: rohita, peixes de boca recurva e grandes peixes, assados em espetos de ferro—gordos, com uma só espinha, e descritos como sem escamas e sem barbatanas.

भृशम्greatly/very
भृशम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formअव्यय; परिमाण/तीव्रता (adverb: greatly/very)
तेfor you/to you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी (4th/Dative), एकवचन; सर्वनाम
खादतःwhile eating
खादतः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootखाद् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले कृदन्त; पुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), एकवचन; ‘while (you are) eating’
मत्स्यान्fish
मत्स्यान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमत्स्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
पम्पायाःof Pampa
पम्पायाः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपम्पा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
पुष्पसञ्चयेin a flower-filled place
पुष्पसञ्चये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपुष्प-सञ्चय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; समासः: पुष्पाणां सञ्चयः (a mass/collection of flowers)
पद्मगन्धिlotus-scented
पद्मगन्धि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपद्म-गन्धिन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (वारि-विशेषण) — पद्मस्य गन्धः यस्य (lotus-scented)
शिवम्wholesome/auspicious
शिवम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (beneficent/auspicious)
वारिwater
वारि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवारि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सुखशीतम्pleasantly cool
सुखशीतम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसुख-शीत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण — सुखं च शीतं च (pleasantly cool)
अनामयम्health-giving
अनामयम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअ-आमय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; नञ्-युक्त (free from disease/harmless)
उद्धृत्यhaving drawn (it) out
उद्धृत्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootउद्-हृ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (Gerund); ‘having drawn up/taken out’
सतताक्लिष्टम्always clear
सतताक्लिष्टम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसतत-अक्लिष्ट (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण — सततं अक्लिष्टम् (always clear/unstained)
रौप्यस्फाटिकसन्निभम्resembling silver and crystal
रौप्यस्फाटिकसन्निभम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootरौप्य-स्फाटिक-सन्निभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण — रौप्यस्य स्फाटिकस्य च सन्निभम् (like silver and crystal)
असौthis (man)
असौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम (this/he)
पुष्करपर्णेनwith a lotus leaf
पुष्करपर्णेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपुष्कर-पर्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; समासः: पुष्करस्य पर्णम् (lotus leaf)
लक्ष्मणःLakshmana
लक्ष्मणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पाययिष्यतिwill give (you) to drink
पाययिष्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपा (धातु; णिच् causative पायय्)
Formलृट् (Simple Future), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; णिच् (causative): ‘will make (you) drink / will give to drink’

O Rama, scion of the Raghu dynasty ! there at Pampa, by shooting an arrow at the choicest fishes with a single bone, prawns and big fishes, crooked-faced fishes, fishes without scales and fins, baked on iron skewers and cooked will be offered to you by faithful Lakshmana.

K
Kabandha
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
P
Pampā

FAQs

Dharma is expressed as sevā within righteous kinship: Lakṣmaṇa’s devoted service supports Rāma’s higher duty, showing how personal care can be an instrument of dharmic action.

Kabandha foretells that near Pampā Lakṣmaṇa will provide food for Rāma, sustaining him for the next stages of the search for Sītā.

Lakṣmaṇa’s bhakti (devoted loyalty) and practical competence—he serves effectively, not merely emotionally.