Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

रावणस्यात्मप्रशंसा लङ्कावर्णनं च

Ravana’s Self-Praise and the Description of Lanka

भुञ्जाना मानुषान्भोगान्दिव्यांश्च वरवर्णिनि।न स्मरिष्यसि रामस्य मानुषस्य गतायुषः।।।।

bhuñjānā mānuṣān bhogān divyāṃś ca varavarṇini | na smariṣyasi rāmasya mānuṣasya gatāyuṣaḥ ||

Ó senhora de tez primorosa—fruindo prazeres humanos e deleites divinos, não mais te lembrarás de Rāma, um mortal de vida breve.

bhuñjānāenjoying
bhuñjānā:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण; while enjoying)
TypeAdjective
Rootbhuj (भुज् धातु) + śānac (शानच्)
Formशानच्-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present participle, parasmaipada sense), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि
mānuṣānhuman
mānuṣān:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmānuṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषण of bhogān
bhogānpleasures
bhogān:
Karma (कर्म/object of enjoying)
TypeNoun
Rootbhoga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
divyāndivine
divyān:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdivya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषण (understood with bhogān)
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक
vara-varṇiniO fair-complexioned lady
vara-varṇini:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvara (प्रातिपदिक) + varṇinī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; कर्मधारय-समास (वरः वर्णः यस्याः)
nanot
na:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय, निषेध
smariṣyasiyou will remember
smariṣyasi:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootsmṛ (स्मृ धातु)
Formलृट् (Simple Future), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
rāmasyaof Rama
rāmasya:
Sambandha (सम्बन्ध; of Rama)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
mānuṣasyahuman
mānuṣasya:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmānuṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषण of rāmasya
gata-āyuṣaḥof short lifespan
gata-āyuṣaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootgata (गम् धातु, क्त) + āyus (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; बहुव्रीहि-समास (गतं आयुः यस्य = short-lived) qualifying rāmasya

O blessed lady of fine complexion, while enjoying both human and heavenly pleasures with me there, you will not remember Rama who is a mortal of short lifespan.

R
Rāma
S
Sītā

FAQs

The verse illustrates adharma through false valuation: reducing a person to mortality to undermine loyalty. Dharma upholds truth (satya) and constancy over pleasure-driven persuasion.

Rāvaṇa offers pleasures and simultaneously belittles Rāma to weaken Sītā’s resolve.

Sītā’s satya—truthful fidelity to Rāma despite slander and inducement.