Previous Verse
Next Verse

Shloka 174

Umā’s Austerity, Kauśikī’s Manifestation, and Skanda’s Birth Leading to Tāraka’s Defeat

दुष्टांश्च प्राणिनो रौद्रान्सोपश्यद्दुष्टवादिनः । तदचिंत्यैव दितिजो न्यस्तचित्तोभवत्क्षणात्

duṣṭāṃśca prāṇino raudrānsopaśyadduṣṭavādinaḥ | tadaciṃtyaiva ditijo nyastacittobhavatkṣaṇāt

Ele viu criaturas perversas e ferozes, que proferiam palavras vis. Ao refletir sobre aquela visão inconcebível, o Daitya, de pronto, ficou interiormente subjugado; em um instante sua mente se aquietou.

दुष्टान्evil
दुष्टान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootदुष्ट (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
प्राणिनःliving beings
प्राणिनः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्राणिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन (वैदिक/पुराण-प्रयोगे प्राणिनः = प्राणिनः/प्राणिनान् अर्थे); कर्मपदम्
रौद्रान्fierce/terrible
रौद्रान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootरौद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम्
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
अपश्यत्saw
अपश्यत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलङ्-लकार, परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
दुष्ट-वादिनःone who speaks wickedly
दुष्ट-वादिनः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootदुष्ट (प्रातिपदिक) + वादिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (दुष्टं वदति इति)
तत्that (situation)
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम; (कर्मरूपेण)
अचिन्त्यhaving not thought / without considering
अचिन्त्य:
Kriya (क्रिया-अनुक्रम)
TypeVerb
Rootचिन्त् (धातु) + अ (निषेध)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभावः (gerund/absolutive) ‘अचिन्त्य’ = ‘अचिन्तयित्वा’; उपसर्ग/निषेधः अ-
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चय/अवधारणार्थक-अव्यय (emphatic particle)
दितिजःthe son of Diti (Daitya)
दितिजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदितिज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
न्यस्त-चित्तःwith mind cast down/withdrawn
न्यस्त-चित्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनि + अस्/स्था? (धातु) → न्यस्त (कृदन्त) + चित्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (यस्य चित्तं न्यस्तम् = whose mind was cast down/withdrawn)
अभवत्became
अभवत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार, परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
क्षणात्in a moment
क्षणात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान/हेतु), एकवचन; ‘क्षणात्’ = ‘क्षणेन/क्षणात्’ (in an instant)

Narrator (contextual; specific dialogue speaker not identifiable from the single verse provided)

Primary Rasa: bhayanaka

Secondary Rasa: shanta

Sandhi Resolution Notes: दुष्टांश्च = दुष्टान् + च; रौद्रान्सोपश्यत् = रौद्रान् + सः + अपश्यत्; सोपश्यद्दुष्टवादिनः = सः + अपश्यत् + दुष्ट-वादिनः; तदचिंत्यैव = तत् + अचिन्त्य + एव; न्यस्तचित्तोभवत् = न्यस्त-चित्तः + अभवत्

D
Diti
D
Daitya (ditija)

FAQs

It links wicked speech (duṣṭavāda) and violent temperament with moral degradation, implying that harsh words and cruelty are marks of inner disorder that should be recognized and avoided.

It indicates a mind that has been “laid down”—settled, restrained, or pacified—suggesting sudden inward control or sobriety after witnessing something disturbing or awe-inspiring.

This verse primarily emphasizes ethical discernment and mental restraint rather than explicit bhakti; it shows how perception and reflection can immediately shift one’s inner state toward self-control.