Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

Śatrughna’s Entry into Ahicchatrā

Temptation of Sumada and the Goddess’s Boon

इत्युक्तमाकर्ण्य महामतिर्नृपो । विचारयामास कुतो ह्युपस्थिताः । मया सुसृष्टास्तपसा सुरांगनाः । प्रत्यूह एवात्र विधेयमेष किम्

ityuktamākarṇya mahāmatirnṛpo | vicārayāmāsa kuto hyupasthitāḥ | mayā susṛṣṭāstapasā surāṃganāḥ | pratyūha evātra vidheyameṣa kim

Ao ouvir essas palavras, o rei de grande discernimento refletiu: «De onde, de fato, surgiram estas donzelas celestiais? Foram bem criadas pelo meu tapas; então, o que deve ser feito aqui? Será isto um obstáculo enviado para perturbar minha austeridade?»

इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formइति-निपात (quotative particle)
उक्तम्what was said
उक्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootउक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; √वच् (धातु) + क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (that which was said)
आकर्ण्यhaving heard
आकर्ण्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootआ-√कर्ण्/√श्रु (धातु; ‘to hear’)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund)
महामतिःgreat-minded
महामतिः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहामति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (महती मतिः यस्य)
नृपःthe king
नृपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विचारयामासpondered/considered
विचारयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-√चर् (धातु) (णिच् causative)
Formलिट्-लकार (Perfect/परोक्षभूत), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद; विचारयति इति णिच्
कुतःfrom where
कुतः:
Hetu/Prashna (Question of source/प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकुतस् (अव्यय/प्रश्न)
Formप्रश्न-अव्यय (interrogative adverb)
हिindeed
हि:
Nipata (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
उपस्थिताःarrived/present
उपस्थिताः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप-√स्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त (arrived/present)
मयाby me
मया:
Kartr/Agent-in-instrumental (Agent/कर्ता-भाव)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन; सर्वनाम
सुसृष्टाःwell-created
सुसृष्टाः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु-√सृज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण
तपसाby austerity
तपसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
सुरांगनाःcelestial women
सुरांगनाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर-अङ्गना (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (सुराणाम् अङ्गनाः)
प्रत्यूहःobstacle
प्रत्यूहः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रत्यूह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
एवonly/indeed
एव:
Nipata (Restriction/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (restrictive particle)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
विधेयम्what should be done
विधेयम्:
Karya (Obligation/कार्य)
TypeNoun
Rootवि-√धा (धातु) + यत् (कृदन्त; विधेय)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; यत्-प्रत्ययान्त (gerundive/what should be done)
एषःthis
एषः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
किम्what?
किम्:
Prashna (Interrogative/प्रश्न)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; प्रश्न-सर्वनाम

Narrator (describing the king’s inner deliberation)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhayanaka

Sandhi Resolution Notes: इत्युक्तमाकर्ण्य = इति + उक्तम् + आकर्ण्य; महामतिर्नृपो = महामतिः + नृपः; ह्युपस्थिताः = हि + उपस्थिताः; सुसृष्टास्तपसा = सुसृष्टाः + तपसा; एवात्र = एव + अत्र; विधेयमेष = विधेयम् + एषः.

N
nṛpa (king)
S
surāṅganāḥ (celestial maidens/apsarases)

FAQs

Because extraordinary visions and pleasures can arise during austerity, and traditional Purāṇic narratives often portray such appearances as tests that can divert a practitioner from disciplined focus.

It emphasizes discernment (viveka): even if something seems “produced” by one’s spiritual effort, one should evaluate whether it supports the goal of austerity or becomes a distraction.

In Purāṇic idiom, intense tapas is portrayed as a potent force that can cause extraordinary manifestations; the verse frames this power cautiously, urging the ascetic to guard against diversion.