Udyoga Parva, Adhyaya 31 — Yudhiṣṭhira’s Instructions to Sañjaya
Peace Appeal and Five-Village Proposal
परप्रयुक्त: पुरुषो विचेष्टते सूत्रप्रोता दारुमयीव योषा । इमं दृष्टवा नियमं पाण्डवस्य मन्ये परं कर्म दैवं मनुष्यात्,महाराज! सूतमें बँधी हुई कठपुतली जिस प्रकार दूसरोंसे प्रेरित होकर ही नृत्य करती है, उसी प्रकार मनुष्य परमात्माकी प्रेरणासे ही प्रत्येक कार्यके लिये चेष्टा करता है। पाण्डुनन्दन युधिष्ठिरके इस कष्टको देखकर मैं यह मानने लगा हूँ कि मनुष्यके पुरुषार्थकी अपेक्षा दैव (ईश्वरीय) विधान ही बलवान है
sañjaya uvāca | paraprayuktaḥ puruṣo viceṣṭate sūtraprotā dārumayīva yoṣā | imaṃ dṛṣṭvā niyamaṃ pāṇḍavasya manye paraṃ karma daivaṃ manuṣyāt, mahārāja ||
Sañjaya disse: “O homem só age quando é impelido por outro—como um fantoche de madeira, preso por cordas, que se move e dança ao puxão de seus fios. Vendo esta dura imposição sobre o Pāṇḍava (Yudhiṣṭhira), ó grande rei, passei a pensar que o destino—a ordenança divina—supera o esforço humano.”
संजय उवाच