नारायणीयमाख्यानम् (Nārāyaṇīyam Ākhyānam) — Nārada’s Return and Hymnic Consolidation
“महामुने! तुम मेरे प्रसादसे इस जगत्में सदा अपने पुत्रसदृश छायाका दर्शन करते रहोगे। वह सब ओर दिखायी देगी, कभी तुम्हारी आँखोंसे ओझल न होगी” ।। सो5नुनीतो भगवता स्वयं रुद्रेण भारत । छायां पश्यन् समावृत्त: स मुनि: परया मुदा,भरतनन्दन! साक्षात् भगवान् शंकरके इस प्रकार आश्वासन देनेपर सर्वत्र अपने पुत्रकी छाया देखते हुए मुनिवर व्यास बड़ी प्रसन्नताके साथ अपने आश्रमपर लौट आये
mahāmune! tvaṁ mama prasādāt asmin jagati sadā sva-putra-sadṛśa-chāyā-darśanaṁ kariṣyasi. sā sarvataḥ dṛśyate, kadācid api tava akṣibhyām ojhalā na bhaviṣyati. so 'nunīto bhagavatā svayaṁ rudreṇa, bhārata; chāyāṁ paśyan samāvṛttaḥ sa muniḥ parayā mudā. bharata-nandana! sākṣāt bhagavān śaṅkaraḥ evaṁ āśvāsanaṁ dattvā, sarvatra sva-putrasya chāyāṁ paśyan, munivaraḥ vyāsaḥ mahā-prasannatayā sva-āśramaṁ pratyāgacchat.
Bhīṣma disse: “Ó grande muni! Por minha graça, neste mundo tu sempre contemplarás a presença de teu filho, como uma sombra. Ela aparecerá em toda parte e jamais desaparecerá de tua vista.” Assim, ó Bharata, o sábio—consolado pelo próprio Senhor, Rudra—retornou, vendo aquela presença e tomado de alegria suprema. Ó deleite dos Bharatas! Depois que o próprio Bhagavān Śaṅkara deu tal garantia, o grande sábio Vyāsa voltou ao seu eremitério, percebendo por toda parte a sombra de seu filho, profundamente confortado e satisfeito.
भीष्म उवाच
Divine grace can transform grief into steadiness: the Lord consoles the devotee by granting an enduring, meaningful vision (a ‘shadow-presence’) that restores inner balance without denying loss.
Shiva (Rudra/Shankara) personally reassures the sage Vyasa that he will continually perceive the presence of his son as a visible ‘shadow’ everywhere; consoled and joyful, Vyasa returns to his hermitage.