Previous Verse
Next Verse

Shloka 98

Śuka’s Guṇa-Transcendence and Vyāsa’s Consolation (शुकगति-वर्णनम्)

राजन! जैसे काठके साथ लाह और धूलके साथ पानीकी बूंदें मिलकर एक हो जाती हैं, उसी प्रकार इस जगतमें प्राणियोंका जन्म कई तत्त्वोंके मेलसे होता है ।। शब्द: स्पर्शो रसो रूपं गन्ध: पज्चेन्द्रियाणि च । पृथगात्मान आत्मानं संश्लिष्टा जतुकाष्ठवत्‌

rājan! yathā kāṭhena sārdhaṃ lākṣā dhūlinā sārdhaṃ ca jalabindavaḥ saṃmilitā ekībhavanti, tathā asmin jagati prāṇināṃ janma anekatattvasaṃyogāt bhavati. śabdaḥ sparśo raso rūpaṃ gandhaḥ pañcendriyāṇi ca | pṛthag ātmānam ātmānaṃ saṃśliṣṭā jatukāṣṭhavat ||

Bhīṣma disse: “Ó rei, assim como a laca se funde com a madeira e as gotas d’água se misturam ao pó até se tornarem uma só coisa, do mesmo modo, neste mundo, o nascimento dos seres vivos surge da conjunção de muitos elementos. Som, tato, sabor, forma e odor—juntamente com os cinco sentidos—embora distintos em si, entrelaçam-se com o Si (Ātman), como a laca se prende à madeira.”

स्पर्शःtouch
स्पर्शः:
Karta
TypeNoun
Rootस्पर्श
FormMasculine, Nominative, Singular
रसःtaste/flavor
रसः:
Karta
TypeNoun
Rootरस
FormMasculine, Nominative, Singular
रूपम्form/appearance
रूपम्:
Karta
TypeNoun
Rootरूप
FormNeuter, Nominative, Singular
गन्धःsmell/odor
गन्धः:
Karta
TypeNoun
Rootगन्ध
FormMasculine, Nominative, Singular
पञ्चfive
पञ्च:
TypeIndeclinable
Rootपञ्च
इन्द्रियाणिsense-organs
इन्द्रियाणि:
Karta
TypeNoun
Rootइन्द्रिय
FormNeuter, Nominative, Plural
and
:
TypeIndeclinable
Root
पृथक्separately, distinct
पृथक्:
TypeIndeclinable
Rootपृथक्
आत्मानम्the self
आत्मानम्:
Karma
TypeNoun
Rootआत्मन्
FormMasculine, Accusative, Singular
आत्मानम्the self (again; i.e., each self)
आत्मानम्:
Karma
TypeNoun
Rootआत्मन्
FormMasculine, Accusative, Singular
संश्लिष्टाःclung together, conjoined
संश्लिष्टाः:
Karta
TypeAdjective
Rootसम्-श्लिष्
FormMasculine, Nominative, Plural
जतु-काष्ठ-वत्like lac and wood (stuck together)
जतु-काष्ठ-वत्:
TypeIndeclinable
Rootजतु + काष्ठ + वत्

भीष्य उवाच

B
Bhīṣma
R
rājan (Yudhiṣṭhira)
J
jatu (lac)
K
kāṣṭha (wood)
J
jalabindu (water drop)
D
dhūli (dust)
P
pañcendriyāṇi (five senses)