जनक–सुलभा संवादः
Janaka–Sulabhā Dialogue on Mokṣa and Non-attachment
षड्विंशो राजशार्दूल तथा बुद्धत्वमाव्रजेत् ततस्त्यजति सोडव्यक्तं सर्गप्रलयधर्मि वै,नृपश्रेष्ठट जब जीवात्मा शुद्ध ब्रह्मविषयिणी, निर्मल एवं सर्वोत्कृष्ट बुद्धिको प्राप्त कर लेता है, तब वह छब्बीसवें तत्त्वरूप परब्रह्मका साक्षात्कार करके तद्भूप हो जाता है। उस स्थितिमें वह नित्य शुद्ध-बुद्ध ब्रह्मभावमें ही प्रतिष्ठित होता है। फिर तो वह सृष्टि और प्रलयरूप धर्मवाली अव्यक्त प्रकृतिसे सर्वधा अतीत हो जाता है
ṣaḍviṃśo rājaśārdūla tathā buddhatvam āvrajet | tataḥ tyajati so 'vyaktaṃ sarga-pralaya-dharmi vai | nṛpaśreṣṭha tadā jīvātmā śuddha-brahma-viṣayiṇīṃ nirmalāṃ sarvotkṛṣṭāṃ buddhiṃ prāpya ṣaḍviṃśe tattve parabrahma-sākṣātkāraṃ kṛtvā tadbhāvaṃ gacchati | tasmin sthāne nitya-śuddha-buddha-brahmabhāve pratiṣṭhito bhavati | tataḥ sarga-pralaya-rūpa-dharmavatīṃ avyaktāṃ prakṛtiṃ sarvathā atīto bhavati ||
Vasiṣṭha disse: “Ó tigre entre os reis, quando alguém alcança o estado de perfeito despertar, então abandona o Não Manifesto, cuja natureza é criação e dissolução. Nesse momento, ó melhor dos governantes, o si individual, tendo obtido um intelecto sem mácula e supremamente excelente, fixo no Brahman puro, realiza o Brahman Supremo como o vigésimo sexto princípio e torna-se de sua própria natureza. Estabelecido ali, permanece para sempre firmado no estado puro e luminoso de Brahman; e assim transcende por completo a Prakṛti não manifesta, cuja lei é o ciclo de manifestação e reabsorção.”
वसिष्ठ उवाच
Purified intellect fixed on Brahman culminates in direct realization of the Supreme (described as the 26th tattva), after which one transcends the unmanifest Prakṛti and its cycle of creation and dissolution—i.e., liberation through knowledge.
Vasiṣṭha instructs a king, describing the inner progression from awakened understanding to Brahman-realization, portraying liberation as a state beyond cosmic manifestation (sarga) and dissolution (pralaya).