Śoka-śamana: Kṛṣṇa’s Consolation and Nārada’s Exempla to Sṛñjaya
Chapter 29
ऑपन-आ करा छा अर: > नीलकण्ठने 'प्राप्ति' का अर्थ 'लाभ” और “व्यायाम” का अर्थ उसके विपरीत “अलाभ' किया है। एकोनत्रिशो<5 ध्याय: श्रीकृष्णके द्वारा नारद-सूृंजय-संवादके रूपमें सोलह राजाओंका उपाख्यान संक्षेपमें सुनाकर युधिष्ठिरके शोकनिवारणका प्रयत्न वैशम्पायन उवाच अव्याहरति राजेन्द्रे धर्मपुत्रे युधिष्ठिरे । गुडाकेशो हृषीकेशम भ्यभाषत पाण्डव:,वैशम्पायनजी कहते हैं--जनमेजय! सबके समझाने-बुझानेपर भी जब धर्मपुत्र महाराज युधिष्छिर मौन ही रह गये, तब पाण्डुपुत्र अर्जुनने भगवान् श्रीकृष्णसे कहा
vaiśampāyana uvāca | avyāharati rājendre dharmaputre yudhiṣṭhire | guḍākeśo hṛṣīkeśam abhyabhāṣata pāṇḍavaḥ ||
Disse Vaiśampāyana: Ó Janamejaya, quando o rei Yudhiṣṭhira—filho de Dharma—permaneceu em silêncio e não quis falar apesar dos esforços para aconselhá-lo, então o Pāṇḍava Arjuna (Guḍākeśa) dirigiu-se a Śrī Kṛṣṇa (Hṛṣīkeśa), buscando um meio de aliviar o pesar de Yudhiṣṭhira e reconduzi-lo à firme resolução conforme ao dharma.
वैशम्पायन उवाच