Prajñā as Pratiṣṭhā — Indra–Kāśyapa Saṃvāda (Śānti-parva 12.173)
स्वाध्यायेन वियुक्तो हि ब्रह्म॒वर्चसवर्जित: । तद्व्र॒तस्तत्र मे शंका हन्यात् तं॑ स द्विजाधम:,“वह अधम ब्राह्मण गौतम स्वाध्यायरहित और ब्रह्मतेजसे शून्य था तथा हिंसक जान पड़ता था। उसीपर मेरा संदेह है। कहीं वह मेरे मित्रको मार न डाले
svādhyāyena viyukto hi brahmavarcasa-varjitaḥ | tadvratas tatra me śaṅkā hanyāt taṃ sa dvijādhamaḥ ||
Bhīṣma disse: «Pois ele era desprovido de svādhyāya (autoestudo e recitação) e privado do fulgor brahmânico. Sua conduta parecia inclinada a tal caminho; por isso desconfio dele—para que aquele brâmane vil não venha a matar meu amigo.»
भीष्म उवाच