अध्याय ९ — कर्णस्य प्रहारः, योधयुग्मनियोजनम्, शैनेय-कैकेययोर्युद्धविन्यासः
संजय! मेरे इस जीवनको धिक्कार है। आज मैं सुहृदोंसे हीन होकर इस घृणित दशाको पहुँच गया हूँ ।। कृपणं वर्तयिष्यामि शोच्य: सर्वस्य मन्दधी: । अहमेव पुरा भूत्वा सर्वलोकस्य सत्कृत:
sañjaya! mama asya jīvanako dhikkāraḥ asti. adya ahaṁ suhṛdbhiḥ hīnaḥ san etāṁ ghṛṇitāṁ daśāṁ prāptaḥ. kṛpaṇaṁ vartayiṣyāmi śocyaḥ sarvasya mandadhīḥ. aham eva purā bhūtvā sarvalokasya satkṛtaḥ.
Dhṛtarāṣṭra disse: “Sañjaya, maldita seja esta minha vida. Hoje, privado de verdadeiros bem-querentes, caí numa condição abominável. Viverei em miserável penúria—digno de pena para todos, de entendimento embotado—embora outrora eu mesmo fosse honrado por todo o mundo.”
धृतराष्ट उवाच