Arjuna’s Advance toward Bhīṣma; The Gāṇḍīva’s Signal and the Armies’ Convergence (भीष्माभिमुखगमनम् — गाण्डीवनिर्घोष-ध्वजवर्णनम्)
शल्यं च पज्चविंशत्या शरैरविव्याध पाण्डव: । रुक्मपुड्खैर्महेष्वास: स विद्धो व्यपयाद् रणात्,फिर महाथनुर्धर पाण्डुपुत्र भीमने सुवर्णमय पंखसे युक्त पचीस बाणोंद्वारा राजा शल्यको बींध दिया। उन बाणोंसे घायल होकर वे रणभूमिसे भाग गये
śalyaṃ ca pañcaviṃśatyā śarair avivyādha pāṇḍavaḥ | rukmapuṅkhair maheṣvāsaḥ sa viddho vyapayād raṇāt ||
Disse Sañjaya: O guerreiro Pāṇḍava traspassou o rei Śalya com vinte e cinco flechas, cujas hastes traziam penas douradas. Ferido, Śalya retirou-se do campo de batalha—mostrando que, na guerra, até um grande arqueiro pode ser forçado a recuar quando o oprime uma força superior.
संजय उवाच