Parīkṣit-janma-saṃkaṭa and Kuntī’s petition to Vāsudeva (परिक्षिज्जन्मसंकटं कुन्त्याः प्रार्थना च)
एतद् वित्तं तदभवद् यदुद्धप्रे युधिष्ठिर: । षोडशाष्टौ चतुर्विशत्सहस्रं भारलक्षणम्,द्वैपायनाभ्यनुज्ञात: पुरस्कृत्य पुरोहितम् । युधिष्ठिरने वहाँ जितना धन खुदवाया था, वह सोलह करोड़ आठ लाख और चौबीस हजार भार सुवर्ण था। उन्होंने उपर्युक्त सब वाहनोंपर धन लद॒वाकर पाण्डुनन्दन युधिष्ठिरने पुनः महादेवजीका पूजन किया और व्यासजीकी आज्ञा लेकर पुरोहित धौम्य मुनिको आगे करके हस्तिनापुरको प्रस्थान किया
etad vittaṃ tad abhavad yad uddhṛtaṃ yudhiṣṭhiraḥ | ṣoḍaśāṣṭau caturviṃśat-sahasraṃ bhāra-lakṣaṇam, dvaipāyanābhyanujñātaḥ puraskṛtya purohitam ||
Vaiśampāyana disse: A riqueza que Yudhiṣṭhira mandou trazer à tona somava dezesseis crores, oito lakhs e vinte e quatro mil bhāras de ouro. Tendo obtido a permissão de Dvaipāyana (Vyāsa) e colocando seu sacerdote familiar à frente, Yudhiṣṭhira prosseguiu—um ato que enquadra a prosperidade régia como legítima apenas quando reunida e empregada sob conselho sagrado e orientação sacerdotal.
वैशम्पायन उवाच