Shloka 1

Jvara-Chikitsa: Doṣa-wise Fever Management, Medicated Waters, and Escalation Therapies

नाम चतुः सप्तत्युत्तरशततमो ऽध्यायः रुद्र उवाच / एवं धन्वन्तरिर्विष्णुः सुश्रुतादीनुवाच ह / हरिः पुनर्हरायाह नानायोगान्रुगर्दनान्

nāma catuḥ saptatyuttaraśatatamo 'dhyāyaḥ rudra uvāca / evaṃ dhanvantarirviṣṇuḥ suśrutādīnuvāca ha / hariḥ punarharāyāha nānāyogānrugardanān

Este é o capítulo cento e setenta e cinco. Disse Rudra: Assim, Viṣṇu, na forma de Dhanvantari, instruiu Suśruta e outros; e Hari, novamente, explicou a Hara diversos procedimentos terapêuticos que destroem as doenças.

नाम(entitled)
नाम:
Sambandha (Discourse marker/पदपूरण)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय (पदपूरण/उपपद)
चतुःfour
चतुः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक; समासपूर्वपद-रूप (अव्यक्त-विभक्ति)
सप्ततिseventy
सप्तति:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootसप्तति (संख्या-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (संख्याशब्द), समासपूर्वपद-रूप
उत्तरadditional/above
उत्तर:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; समासपूर्वपद-रूप (‘beyond/added’)
शततमःhundredth
शततमः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशततम (प्रातिपदिक)
Formक्रमवाचक (ordinal), पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; ‘hundredth’
चतुःसप्तत्युत्तरशततमःthe 174th
चतुःसप्तत्युत्तरशततमः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर् + सप्तति + उत्तर + शततम (प्रातिपदिक-समास)
Formसमासः (संख्या-तत्पुरुष), पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; ‘one hundred and seventy-fourth’ (174th)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति (कर्ता), एकवचन; Nominative singular
रुद्रःRudra
रुद्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति (कर्ता), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्शभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; Parasmaipada
एवम्thus
एवम्:
Sambandha (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय (प्रकार/रीति)
धन्वन्तरिःDhanvantari
धन्वन्तरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधन्वन्तरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति (कर्ता), एकवचन
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति (कर्ता), एकवचन; apposition to धन्वन्तरिः
सुश्रुतादीन्Suśruta and others
सुश्रुतादीन्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसुश्रुत + आदि (प्रातिपदिक-समास)
Formतत्पुरुषसमास (‘सुश्रुत-आदि’), पुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति (कर्म), बहुवचन; Accusative plural
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्, प्रथमपुरुष, एकवचन; Parasmaipada
indeed/it is said
:
Sambandha (Particle/पदपूरण)
TypeIndeclinable
Rootह (अव्यय)
Formअव्यय (पदपूरण/स्मरणार्थक)
हरिःHari
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति (कर्ता), एकवचन
पुनःagain
पुनः:
Sambandha (Adverb/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय (काल/पुनरावृत्ति)
हरायto Hara (Śiva)
हराय:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी विभक्ति (सम्प्रदान), एकवचन; Dative singular
आहsaid
आह:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअह्/ब्रू (धातु; आह-रूप)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; Parasmaipada; ‘said’
नानाvarious
नाना:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनाना (अव्यय/विशेषण-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (विविधार्थक)
योगान्remedies/formulations
योगान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति (कर्म), बहुवचन; Accusative plural
रुगर्दनान्disease-destroying
रुगर्दनान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरुग् + अर्दन (प्रातिपदिक-समास)
Formतत्पुरुषसमास (षष्ठी: ‘रुग्-अर्दन’), पुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, बहुवचन; qualifying योगान्

Rudra (Śiva)

Concept: Valid knowledge (pramāṇa) is preserved through guru-paramparā; healing science is a sacred vidyā when aligned with dharma.

Vedantic Theme: Ishvara as source of knowledge; vidyā used for loka-saṅgraha (welfare of beings).

Application: Approach medical learning with humility, lineage-awareness, and disciplined study; treat therapy as a sacred responsibility.

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Related Themes: Garuda Purana 1.175.2 (Hari’s fever protocol begins)

R
Rudra
V
Vishnu
D
Dhanvantari
S
Sushruta
H
Hari
H
Hara

FAQs

The verse legitimizes the medical teachings by linking them to Viṣṇu as Dhanvantari and to the classical Ayurvedic authority Suśruta.

It introduces the chapter as a collection of nānā-yogāḥ—multiple therapeutic procedures intended to destroy diseases.

It encourages a lineage-based approach to health knowledge—learning remedies through authentic traditions and competent teachers rather than isolated tips.