Viśukra–Viṣaṅga-vadha (The Slaying of Viśukra and Viṣaṅga) — Lalitopākhyāna
पुनः पुनः प्रविलपन्कुटिलाक्षेण भूरिशः / आश्वास्यामानः शोकेन युक्तः कोपमवाप सः
punaḥ punaḥ pravilapankuṭilākṣeṇa bhūriśaḥ / āśvāsyāmānaḥ śokena yuktaḥ kopamavāpa saḥ
Ele lamentava repetidas vezes, com olhar torvo e feroz; embora fosse consolado, preso à dor, acabou por cair na ira.