ब्रह्मोवाच तदा स राक्षसः क्रूरो देवगन्धर्वकिंनरान् लोकपालान् समनुजान् मुनिसिद्धांश् च पापकृत् //
O verso (37) prossegue a exposição do Dharma e do modo de vida puro ensinado pelos antigos mestres.