सो ऽस्याः पृथिव्याः कृत्स्नायाः स्रष्टा त्रिभुवनेश्वरः संहर्ता चैव भूतानां स्थावरस्य चरस्य च //
Este verso (n.º 15) conclui com reverência, afirmando que o saber antigo deve ser preservado e praticado conforme o Dharma.