Previous Verse
Next Verse

Shloka 40

कलिस्वरूप-वर्णनम् एवं कालमान-प्रस्तावना

अशास्त्रविहितं घोरं तप्यमानेषु वै तपः नरेषु नृपदोषेण बालमृत्युर् भविष्यति

aśāstravihitaṃ ghoraṃ tapyamāneṣu vai tapaḥ nareṣu nṛpadoṣeṇa bālamṛtyur bhaviṣyati

ଯେତେବେଳେ ଲୋକେ ଶାସ୍ତ୍ରବିହିତ ନୁହେଁ ଏମିତି ଘୋର ତପ କରିବେ, ତେବେ ରାଜଦୋଷରେ ମନୁଷ୍ୟମାନଙ୍କ ମଧ୍ୟରେ ବାଳମୃତ୍ୟୁ ହେବ।

अशास्त्रविहितम्not prescribed by scripture
अशास्त्रविहितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-शास्त्र-विहित (प्रातिपदिक; नञ् + शास्त्र + विहित)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP) ‘विहित’; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासः नञ्-तत्पुरुषः (शास्त्रेण न विहितम्); ‘तपः’ इति विशेषणम्
घोरम्terrible
घोरम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘तपः’ इति विशेषणम्
तप्यमानेषुwhile being performed/undergoing (austerity)
तप्यमानेषु:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतप् (धातु) → तप्यमान (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (शानच्/Present passive participle), पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; ‘नरेषु’ इति विशेषणम्
वैindeed
वै:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात; अवधारण/खल्वर्थ (emphatic particle)
तपःausterity/penance
तपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
नरेषुamong men
नरेषु:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
नृपदोषेणdue to the king's fault
नृपदोषेण:
Hetu/Karana (Cause/Instrument)
TypeNoun
Rootनृप-दोष (प्रातिपदिक; नृप + दोष)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (नृपस्य दोषः)
बालमृत्युःchild-death/infant mortality
बालमृत्युः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootबाल-मृत्यु (प्रातिपदिक; बाल + मृत्यु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः कर्मधारय/तत्पुरुषः (बालस्य मृत्युḥ = बालमृत्युḥ)
भविष्यतिwill occur/will be
भविष्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलृट्-लकार, प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्

Sage Parāśara (in discourse to Maitreya)

K
Kings
P
People (nara)
Ś
Śāstra (scriptural law)

FAQs

This verse treats tapas as beneficial only when aligned with śāstra; otherwise, severe, unscriptural austerity becomes a source of disorder and harm rather than purification.

Parāśara links public calamities to nṛpadoṣa—failure of governance—implying that the ruler’s neglect of dharma ripples into social and even familial tragedy.

Implicitly, Vishnu is the ground of dharma and cosmic sovereignty; when governance and conduct depart from rightful order, suffering manifests—signaling deviation from the divine order Vishnu sustains.