Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

शिशुमार-रूपं, ध्रुवबन्धनम्, वृष्टिचक्र-पालनम्, नारायणाधारत्वम्

उभयं पुण्यम् अत्यर्थं नृणां पापहरं द्विज आकाशगङ्गासलिलं दिव्यं स्नानं महामुने

ubhayaṃ puṇyam atyarthaṃ nṛṇāṃ pāpaharaṃ dvija ākāśagaṅgāsalilaṃ divyaṃ snānaṃ mahāmune

ହେ ଦ୍ୱିଜ! ଉଭୟ ଅତ୍ୟନ୍ତ ପୁଣ୍ୟକର ଓ ମନୁଷ୍ୟଙ୍କ ପାପ ହରେ—ଆକାଶଗଙ୍ଗାର ପବିତ୍ର ଜଳ ଏବଂ ସେଥିରେ ଦିବ୍ୟ ସ୍ନାନ, ହେ ମହାମୁନି।

उभयम्both (kinds)
उभयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootउभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
पुण्यम्meritorious
पुण्यम्:
Predicate (Vidheyavisheshana/विधेयविशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विधेय-विशेषणम् (ubhayaṃ)
अत्यर्थम्exceedingly
अत्यर्थम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअत्यर्थम् (अव्यय/क्रियाविशेषण)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (intensifier)
नृणाम्of men
नृणाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन
पापहरम्sin-removing
पापहरम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप + हर (√हृ, णिनि/प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; समासः—पाप-हर (पापं हरति इति)
द्विजO twice-born (brāhmaṇa)
द्विज:
Sambodhana (Vocative/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन
आकाशगङ्गासलिलम्the water of the celestial Gaṅgā (Milky Way)
आकाशगङ्गासलिलम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootआकाश + गङ्गा + सलिल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; समासः—आकाश-गङ्गा-सलिल (आकाशगङ्गायाः सलिलम्)
दिव्यम्divine
दिव्यम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषणम् (स्नानम्)
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
महामुनेO great sage
महामुने:
Sambodhana (Vocative/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहामुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; समासः—महान् मुनिः

Sage Parāśara (addressing Maitreya in the frame dialogue; the verse itself addresses a 'dvija')

A
Akasha-Ganga (celestial Ganga)
D
Dvija (twice-born)

FAQs

This verse treats Akasha-Ganga’s water as intrinsically holy and powerfully sin-destroying, highlighting the Purana’s sacred-geography theme that cosmic rivers function as channels of purification.

In the Book 2 sacred-geography context, Parashara emphasizes that both the sanctified substance (the tirtha water) and the prescribed act (ritual bathing) jointly confer merit and remove sin.

Even when Vishnu is not named, the Vishnu Purana frames sacred rivers and dharmic rites as part of the divinely ordered cosmos ultimately grounded in Vishnu’s sovereignty as the Supreme Reality sustaining purity, order, and liberation.