धर्मस्य बहुद्वारत्वम् — Nārada’s Audience with Indra (Śānti-parva 340)
नावासुदेवभक्ताय त्वया देयं कथंचन । नरेश्वर! इस प्रकार यह ऋषिसम्बन्धी आख्यान परम्परासे प्राप्त हुआ है। जो भगवान् वासुदेवका भक्त न हो, उसे किसी तरह भी इसका उपदेश तुम्हें नहीं देना चाहिये || १२५३ || (आख्यानमुतन्तमं चेदं श्रावयेद् यः सदा नृप । तदैव मनुजो भक्त: शुचिर्भूत्वा समाहित: ।। प्राप्रुयादचिराद् राजन् विप्णुलोक॑ सनातनम् ।) नरेश्वर! जो मनुष्य सदा इस उत्तम उपाख्यानको सुनायेगा, वह भक्त मनुष्य पवित्र एवं एकाग्रचित्त होकर शीघ्र ही भगवान् विष्णुके सनातनलोकको प्राप्त होगा ।। मत्तोडन्यानि च ते राजन्नुपाख्यानशतानि वै
nā vāsudeva-bhaktāya tvayā deyaṃ kathaṃcana | nareśvara! evaṃ ṛṣi-sambandhī ākhyāna-paramparayā prāptaṃ | yo bhagavān vāsudevasya bhakto na bhavati, tasmai kathaṃcid api asyopadeśas tvayā na dātavyaḥ || (ākhyānam uttamaṃ cedam śrāvayed yaḥ sadā nṛpa | tadaiva manujo bhaktaḥ śucir bhūtvā samāhitaḥ || prāpnuyād acirād rājan viṣṇulokaṃ sanātanam |) matto 'nyāni ca te rājann upākhyāna-śatāni vai
ହେ ନରେଶ୍ୱର! ଯେ ଭଗବାନ୍ ବାସୁଦେବଙ୍କ ଭକ୍ତ ନୁହେଁ, ତାହାକୁ ଏହି ଉପଦେଶ କୌଣସି ପ୍ରକାରେ ମଧ୍ୟ ଦେବା ଉଚିତ୍ ନୁହେଁ। ଏହିପରି ଋଷି-ସମ୍ବନ୍ଧୀ ଏହି ଆଖ୍ୟାନ ପରମ୍ପରାରେ ପ୍ରାପ୍ତ। ଆଉ, ହେ ରାଜନ୍! ଯେ ମନୁଷ୍ୟ ସଦା ଏହି ଉତ୍ତମ ଉପାଖ୍ୟାନକୁ ପଢ଼େ କିମ୍ବା ଶୁଣାଏ, ସେ ଭକ୍ତ ହୋଇ—ପବିତ୍ର ଓ ଏକାଗ୍ରଚିତ୍ତ ହୋଇ—ଶୀଘ୍ର ଭଗବାନ୍ ବିଷ୍ଣୁଙ୍କ ସନାତନ ଲୋକକୁ ପ୍ରାପ୍ତ କରେ। ତଦୁପରି, ହେ ରାଜନ୍! ତୁମକୁ କହିବା ପାଇଁ ମୋ ପାଖରେ ଆଉ ଶତଶତ ଉପାଖ୍ୟାନ ଅଛି।
भीष्म उवाच
Sacred instruction is to be entrusted only to those who have devotion to Vāsudeva; faithful hearing/recitation of such a narrative purifies the mind and leads to the eternal realm of Vishnu.
Bhishma, addressing the king, concludes an inherited rishi-tradition account by warning against teaching it to non-devotees, praises the spiritual fruit of regularly reciting it, and then signals that he has many more instructive tales to relate.