Subhadrā-vilāpaḥ — Subhadrā’s Lament for Abhimanyu
Droṇa-parva 55
(नारद उवाच त्यज शोकं॑ महाराज वैक्लव्यं त्यज बुद्धिमन् । न मृत: शोचतो जीवेन्मुह्मतो वा जनाधिप ।। नारदजी बोले--महाराज! शोकका त्याग करो! बुद्धिमान् नरेश! व्याकुलता छोड़ो! जनेश्वर! कोई कितना ही शोक क्यों न करे या दु:खसे मूर्च्छित क्यों न हो जाय, इससे मरा हुआ मनुष्य जीवित नहीं हो सकता। त्यज मोहं नृपश्रेष्ठ न हि मुहान्ति त्वद्विधा: । धीरो भव महाराज ज्ञानवृद्धोडसि मे मतः ।।) नृपश्रेष्ठ! मोह त्याग दो! तुम्हारे-जैसे पुरुष मोहित नहीं होते हैं। महाराज! धैर्य धारण करो! मैं तुम्हें ज्ञानमें बढ़ा-चढ़ा मानता हूँ। कामानामवितृप्तस्त्वं सृूजजयेह मरिष्यसि
nārada uvāca | tyaja śokaṃ mahārāja vaiklavyaṃ tyaja buddhiman | na mṛtaḥ śocato jīven muhyato vā janādhipa || tyaja mohaṃ nṛpaśreṣṭha na hi muhyanti tvadvidhāḥ | dhīro bhava mahārāja jñānavṛddho ’si me mataḥ || kāmānām avitṛptas tvaṃ sṛñjayeha mariṣyasi ||
ନାରଦ କହିଲେ—“ମହାରାଜ! ଶୋକ ତ୍ୟାଗ କର; ବୁଦ୍ଧିମାନ ନରେଶ! ଏହି ବ୍ୟାକୁଳତା ଛାଡ଼। ହେ ଜନାଧିପ! କେହି ଯେତେ ବିଲାପ କରୁ, ମୃତ ମନୁଷ୍ୟ ଜୀବିତ ହୁଏ ନାହିଁ; ମୋହରେ ମୂର୍ଛିତ ହେଲେ ମଧ୍ୟ ନୁହେଁ। ନୃପଶ୍ରେଷ୍ଠ! ମୋହ ତ୍ୟାଗ କର; ତୁମ ପରି ପୁରୁଷ ଭ୍ରମରେ ପରାଜିତ ହୁଅନ୍ତି ନାହିଁ। ମହାରାଜ! ଧୈର୍ଯ୍ୟ ଧର; ମୋ ମତରେ ତୁମେ ଜ୍ଞାନରେ ବୃଦ୍ଧ। କିନ୍ତୁ ହେ ସୃଞ୍ଜୟ! କାମନାରେ ଅତୃପ୍ତ ରହିଲେ ତୁମେ ଏଠିଏ ନଶିବ।”
(नारद उवाच
Grief and mental collapse cannot reverse death; therefore a ruler should abandon delusion, cultivate steadiness, and restrain insatiable desire, which leads to ruin.
The sage Nārada addresses a grieving king, urging him to stop lamentation, regain composure befitting a noble ruler, and warning that unchecked craving and agitation will bring destruction.